"Počas nasledujúcej dekády by sa mal čínsky arzenál nukleárnych hlavíc, ktorých je podľa odhadov okolo 200, aspoň zdvojnásobiť s tým, ako Čína rozširuje a modernizuje svoje jadrové sily," píše sa správe.

Podľa denníka The Washington Post je to prvýkrát, čo americké ministerstvo obrany uverejnilo odhad počtu operatívnych čínskych nukleárnych hlavíc.

USA majú asi 3 800 operatívnych jadrových hlavíc, čo je mnohonásobne viac, než koľko ich bude mať k dispozícii Čína aj po zväčšení svojho arzenálu. Americká armáda tiež môže vystreliť jadrové zbrane zo vzduchu, čoho čínska armáda zatiaľ nie je schopná.

Čína mení postoj

To sa však v najbližších rokoch pravdepodobne zmení, podotýka stanica Voice of America. Čína podľa správy rozvíja schopnosti jadrového útoku zo zeme, mora i pevniny. Minulý rok odhalila bombardér H-6N ako prvý jadrový bombardér, ktorému je možné doplniť palivo priamo za letu.

Čínska politika je od roku 1964 postavená na pravidle použitia nukleárnych zbraní až v prípade jadrového útoku. Peking tvrdí, že zachováva pre odstrašovacie účely len "minimálny" jadrový arzenál.

Podľa správy však Čína od tohto princípu postupne ustupuje. Spojené štáty Peking vyzývajú, aby sa pripojil k rokovaniam o obmedzení jadrových zbraní, ktoré vedú s Ruskom. Čínski predstavitelia sú však vraj ochotní vstúpiť do trojstranných rokovaní, len ak USA znížia svoj jadrový arzenál na čínsky počet.

Problémom sú medzinárodné dohody

Kvôli obavám z Číny USA pravdepodobne nepredĺžia v roku 2021 dohodu START o znížení počtu strategických zbraní uzatvorenú v Prahe. Podľa Washingtonu musí zmluva reflektovať súčasnú situáciu a zahŕňať aj Čínu.

Podobne argumentujú USA v prípade dohody INF o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu, ktorú Washington a Moskva vypovedali minulý rok.

Hlavným dôvodom zrušenia zmluvy bolo jej údajné porušovanie Ruskom, administratíva prezidenta Donalda Trumpa však tiež odkazovala na Čínu, ktorá ako nesignatár zmluvy môže vyvíjať rakety v dosahu 500 až 5 500 kilometrov.

Sú to práve možnosti týkajúce sa balistických striel, v ktorých už Čína USA podľa správy Pentagonu prekonala. Čínska armáda má údajne k dispozícii 1 250 striel s doletom 500 až 5500 kilometrov určených na vypustenie zo zeme. USA majú len jeden typ strely určenej na vypustenie z krajiny s doletom 70 až 300 kilometrov.

Čína v niektorých oblastiach USA už prekonala

Čína prekonáva USA ešte v ďalších dvoch oblastiach. Momentálne má najväčšie námorníctvo na svete, o sile 350 plavidiel. USA majú k dispozícii asi 293 lodí. Peking má tiež rozvinutejší vzdušný obranný systém, okrem domácich obranných zariadení využíva i ruskej systémy S-400 a S-300.

Pentagon už skôr varoval pred čínskou snahou zvrátiť strategickú výhodu, akú predstavujú americké satelity, vývojom kozmických zbraní a radom ďalších protidružicových zbraní. Ozbrojené sily USA sú pritom na satelitných sieťach absolútne závislé.

Najnovšia správa zdôrazňuje globálne ambície Číny. Peking má mať v pláne rozšíriť vojenské logistické siete do ďalších krajín. Pravdepodobnými kandidátmi sú Barma, Thajsko, Singapur, Indonézia, Pakistan, Srí Lanka, Spojené arabské emiráty, Keňa, Seychely, Tanzánia, Angola a Tadžikistan.

Správa amerického ministerstva obrany sa objavuje krátko potom, čo Čína do Juhočínskeho mora vystrelila niekoľko balistických rakiet. Podľa médií išlo o varovanie USA.

Čína tiež obvinila Spojené štáty z nedovoleného vyslania prieskumného lietadlo nad zakázanú oblasť v Pochajskom zálive, kde cvičila čínska armáda.