Európska únia by mala v reakcii na súčasnú koronakrízu mať spoločné pravidlá pre zdravotníctvo a zvýšiť kompetencie EÚ v tejto oblasti.
Vo svojom prejave o prioritách EÚ exekutívy na budúce obdobie to dnes povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. EK podľa nej navrhne posilnenie zdravotníckych orgánov EÚ a vznik novej výskumnej agentúry.
EÚ na jar čelila kritike, že členské krajiny v obavách z pandémie nekoordinovane uzatvárajú hranice a hromadia rúška či lieky pre svoje potreby, zatiaľ čo ich je niekde nedostatok.
Plán zdravotníckej únie
Nemecká politička, ktorej prvý rok vo funkcii zásadne ovplyvnila pandémia covidu-19, podotkla, že sa postupom času podarilo všetky problémy vyriešiť. Pripustila však, že únia má v oblasti zdravotníctva a pripravenosti na krízy čo zlepšovať.
"Je úplne jasné, že musíme vybudovať silnejšiu európsku zdravotnícku úniu," povedala v prejave k poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa kvôli novému šíreniu nákazy namiesto v Štrasburgu zišli v Bruseli.
O tom, aké kompetencie by v zdravotníctve EÚ mala získať, by podľa von der Leyenovej mali rozhodnúť obyvatelia krajín únie prostredníctvom pripravovanej konferencie o budúcnosti Európy, ktorá má podľa skorších plánov EK riešiť prípadné zmeny fungovania inštitúcií európskeho bloku.
Popri posilnení Európskej liekovej agentúry a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb dnes šéfka komisie navrhla vytvorenie agentúry pre biomedicínsky výskum.
"Podporí našu kapacitu a pripravenosť reagovať na cezhraničné hrozby," vyhlásila. Dodala, že na budúci rok navrhne usporiadať v Taliansku celosvetový zdravotnícky summit.
Emisie aj voľby
Európska únia by mala do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti stavu z roku 1990, povedala tiež von der Leyenová. Únia by podľa nej mala pojať súčasnú koronakrízu ako príležitosť na naštartovanie takzvaného zeleného rastu a viac ako tretinu chystaného fondu obnovy smerovať do ekologických projektov. Doterajší plán počítal s obmedzením emisií o 40 percent.
"Uznávam, že je to pre niektoré (krajiny únie) veľa a pre iné málo," povedala von der Leyenová. "Podľa nás je tento cieľ ambiciózny, dosiahnuteľný a prospešný. Zvládneme to, ako už sme ukázali v minulosti," pokračovala. Doterajšie obmedzovanie emisií bolo podľa nej spojené s výrazným hospodárskym rastom.
Leyenová hovorila aj o budúcich vzťahom s USA a Britániou. "Potrebujeme nový začiatok s našimi starými priateľmi na druhej strane Atlantiku a Lamanšského prielivu," vyhlásila nemecká politička na adresu nie celkom ideálnych vzťahov so súčasnými lídrami USA a Británie.
Diplomatické i obchodné vzťahy krajín únie s Washingtonom sa zhoršili po nástupe súčasného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý okrem iného vyviazal svoju krajinu z klimatických záväzkov či zaviedol niektoré clá na európsky tovar.
V novembri americkí voliči rozhodnú, či v Bielom dome bude Trump alebo jeho rival Joe Biden. EÚ podľa von der Leyenovej "nemusí vždy súhlasiť s rozhodnutiami Bieleho domu", stojí však o zlepšenie vzťahov bez ohľadu na výsledok volieb.