Septembrový útok na Svetové obchodné centrum a protiteroristická operácia v Afganistane urobili zo Spojených štátov a z Ruska dôverných spojencov. Prezident Vladimir Putin povýšil dobré vzťahy s Amerikou na pilier svojej zahraničnej politiky. Aj pri roztržke v prípade postupu v irackej kríze sa snažil nepohnevať si USA a pokiaľ sa dalo, kritické vyhlásenia k blížiacemu sa konfliktu nechával na svojich ministrov. "Rusko zostalo v tieni," skonštatoval po vypuknutí vojny ruský denník Izvestija, s tým, že hnev Ameriky sa sústredil najmä na Francúzsko.
Rusko vystúpilo z tieňa
Teraz však z tieňa vystúpilo. Spojené štáty obvinili ruské podniky z dodávky zbraní a vojenského materiálu do Iraku, a teda z porušenia sankcií OSN. Súkromné firmy Aviakonversija a KBP Tula údajne predali krajine "osi zla" rušičky systému GPS (na určovanie polohy pomocou satelitov), ktorý využívajú aj rakety Tomahawk, techniku pre nočné videnie a protitankové rakety.
"Sú to zariadenia, ktoré ohrozujú našich mladých mužov a ženy," odcitovala agentúra Reuters amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella. Hoci ide o súkromné firmy, zodpovednosť leží podľa Washingtonu tentoraz na pleciach Moskvy, ktorá má prísnejšie kontrolovať spoločnosti. "Rusko dôsledne plnilo všetky medzinárodné záväzky a nedodalo do Iraku žiadne vybavenie -- ani vojenské -- ktorým by porušilo sankcie OSN," reagoval na obvinenia jeho ruský kolega Igor Ivanov.
Ruská verzia telefonátu
Situácia sa vyhrotila natoľko, že americký prezident George W. Bush volal Putinovi a osobne mu tlmočil svoje námietky. Podľa verzie Kremľa to však bolo tak, že tému iniciatívne nadhodil ruský prezident, ktorý označil správy za nepodložené. Tlačový tajomník prezidenta Alexej Gromov médiá informoval, že "reč bola o nepodložených a verejných vyhláseniach, ktoré by mohli poškodiť vzťahy medzi oboma krajinami". "Prezident pripomenul, že ruská strana pozorne reagovala na sťažnosti podobného typu a neraz poskytovala informácie o neexistencii takýchto dodávok," uviedol. Poznamenal, že americkej strane adresovala protiotázky, na ktoré doteraz nedostali odpoveď.
Pre Rusov je celá akcia jasná propaganda. Washington sa podľa komentátorov potrebuje pred americkým národom ospravedlniť za neúspechy prvých dní kampane, najmä za zablúdené rakety. Podľa stránky strana.ru použili Spojené štáty ideologickú zbraň. Denník Kommersant poznamenal, že USA vyvíjajú politický nátlak. "Výrobky firmy Aviakonversia si kupujú aj Američania," poznamenal nevinne jeden z komentátorov. "Spôsobov, ako sa zariadenie mohlo dostať do Iraku, je dostatok na to, aby mal Biely dom alternatívu," myslí si strana.ru.
Zaujímavé okolnosti
Okolnosti celej kauzy sú nanajvýš zaujímavé. Podľa amerického denníka Washington Post ruskí predstavitelia počas konzultácií trvajúcich viac ako rok dlho popierali existenciu firmy Aviakonversija napriek tomu, že mala internetovú stránku a často sa spomínala v tlači. Neskôr ich ubezpečovali, že spoločnosť sa nachádza pod najprísnejšou kontrolou. Na podnik KBP Tula pritom podozrenie nepadlo po prvýkrát. Naposledy to bolo v septembri minulého roku. Spoločnosť upodozrievali z nezákonných dodávok zbraní do Líbye, Sudánu a Iránu. Predstavitelia oboch firiem obvinenia popierajú. "Sú to výmysly CIA, ktorých cieľom je zabrániť ruskému exportu vysokotechnologickej produkcie," vyhlásil pre denník Kommersant generálny riaditeľ eseročky Aviankonversija Oleg Antonov.
Podľa hovorcu Bieleho domu Ariho Fleischera vzťah Putina a Busha je napriek "strohému telefonátu" natoľko silný, aby prestál nezhody. "Výzvy veľvyslancov a vymieňanie diplomatických nót pripomínajú symptómy studenej vojny," napísal však denník Nezavisimaja gazeta.
Do roku 1990 sa Irak považoval za hlavného kupcu ruských zbraní a techniky. Platil "živou valutou" alebo naftou. Od roku 1958 do roku 1990 Moskva na kontraktoch zarobila 30,5 miliardy dolárov. Pred vtrhnutím do Kuvajtu v roku 1991 Irak stihol vyplatiť za dodaný tovar 22,413 miliardy dolárov (z toho 8,152 miliardy ropou). Okrem toho si Moskva vyúčtovala za vyškolenie irackých špecialistov, opravu špeciálnej techniky a inú vojensko-technickú pomoc 950 miliónov dolárov. Počas plnenia programov "technickej spolupráce pri vytvorení objektov na vojenské ciele a podnikov na vojenskú techniku" Moskva dostala ešte 900 miliónov dolárov. (Zdroj Izvestia)