StoryEditor

Lekár, ktorý chcel liečiť revolúciou

09.10.2007, 00:00

Pre niektorých vrah, pre iných naivný idealista, ktorý chcel revolúciou odstrániť biedu tretieho sveta. Dnes uplynulo 40 rokov od smrti argentínskeho revolucionára Che Guevaru, ktorý sa hlboko zapísal do dejín Latinskej Ameriky. Pre mnohých je symbolom revolty a boja proti kapitalizmu. "Záujem o jeho osobu je v Argentíne i všeobecne v Latinskej Amerike stále veľmi aktuálny," povedal pre HN český historik Ivo Barteček, ktorý sa len pred pár dňami vrátil z Argentíny.

Lekár s dušou politika
Ernesto Guevara de la Serna sa narodil v argentínskom meste Rosario. V Buenos Aires vyštudoval medicínu. S politikou sa však stretol už na strednej škole. Pri protivojnovej demonštrácii v Cordóbe v roku 1943 zatkli jeho priateľa Alberta Granadu. Keď ho Ernesto navštívil na polícii, Alberto mu navrhol, aby zorganizovali demonštráciu stredoškolákov.

Che na to odpovedal: "Demonštrovať, aby z nás vymlátili dušu? V žiadnom prípade. Nedám sa na pochod, pokiaľ nebudem mať v rukách pušku." V tom čase už čítal Marxa a Engelsa a začal sa stotožňovať s komunistickou ideológiou a antiamerikanistickým prejavom.
Guevara veľa cestoval, navštívil Peru, Kolumbiu, Bolíviu, Venezuelu, Guatemalu, Mexiko a mesiac strávil aj na Miami na Floride.
Do Bolívie dorazil rok po revolúcii. V tom čase však krajina ešte bola uprostred búrlivých reforiem a veľkých premien. Ešte viac sa rozvinul jeho antiamerikanizmus, ktorý podnietila najmä návšteva baní v okolí La Paz. Tam sa stal svedkom týrania miestnych baníkov americkými dozorcami.

S Fidelom Castrom sa Guevara zoznámil v Mexiku, kde sa Castro ukrýval po neúspešnom puči na Kube v júli 1953. Spolu sa vrátili na "ostrov slobody" v roku 1956, tri roky nato sa im podarilo zvrhnúť batistický režim v krajine.
Ich cesty sa neskôr rozišli a Che sa viac sústredil na export revolúcie do iných krajín. Po krátkej a neúspešnej epizóde na čiernom kontinente sa zameral na Južnú Ameriku, kde chcel celokontinentálnu revolúciu odštartovať v Bolívii.

V roku 1966 sa tam postavil na čelo partizánskeho odboja proti úradujúcej vláde. V októbri 1967 však v dedine La Higuera padol do zajatia a o deň neskôr ho popravili. Mal vtedy 39 rokov. Odrezali mu ruky, aby tak sťažili identifikáciu. Jeho telo tajne pochovali na mieste, kde neskôr bolívijská vláda postavila letiskovú dráhu.

Ikona ľavicových ideológií
Aj 40 rokov po smrti je Che Guevera na juhoamerickom kontinente stále populárny. "Možno ho považovať za jedného z najviac pripomínaných Argentínčanov a Latinskoameričanov vôbec. Jeho charizma je umocnená vysokoškolským vzdelaním a profesiou lekára, ktorý sa rozhodol - svojou cestou - liečiť spoločnosť a jej nedostatky," vysvetlil Barteček.

Che Guevara nebol z tých, ktorí by z pohodlnej pracovne riadili vojenské operácie. Sám sa postavil na čelo vojenskej jednotky a viedol ju do boja. Napriek tomu, že mnohí ho vnímajú ako romantického bojovníka za slobodu, bol však nekompromisným veliteľom, ktorý okrem pevnej disciplíny neváhal dať bez súdu zlikvidovať svojich politických protivníkov. "Vnímajú ho ako mučeníka, najmä mladí ľudia. Podľa nich položil život za správnu vec. Nevidia však to, kam doviedol kubánsku ekonomiku, ktorá sa v polovici 60. rokov zrútila," povedal pre HN historik Josef Opatrný.

Často ho stotožňujú s úlohou latinskoamerického Ježiša Krista. V Latinskej Amerike žije viac ako 40 percent ľudí pod hranicou chudoby. Mnohí dodnes snívajú o jeho idei sociálnej spravodlivosti. 


Zetory boli ikonou moderných socialistických družstiev. Na snímke je večný revolucionár a kubánsky minister hospodárstva Che Guevara na jednom z brnianskych traktorov. Snímka archív
 

"Považujem ho za mimoriadne zaujímavú historickú osobnosť," tvrdí o Che Guevarovi premiér Róbert Fico

  

01 - Modified: 2003-06-15 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Expremiér Orbán útočí vo veľkom štýle 02 - Modified: 2003-06-15 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Boj sa ešte neskončil
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
20. apríl 2024 11:07