Zvláštny predvolebný boj
Počas niekoľkých týždňov sa zoznam Kadyrových protivníkov scvrkol na nulu. Minulý týždeň prišiel o posledného a najsilnejšieho protivníka - Malika Sajdulajeva. Najvyšší súd Ruska potvrdil rozhodnutie čečenského súdu a vyhlásil, že nesplnil registračné podmienky volebnej komisie. "Myslím si, že voľby budú fraškou," komentoval udalosti pre agentúru Interfax podnikateľ. Sajdulajev sa mal dopustiť nezákonného postupu pri zbieraní podpisov. Nikolaj Pajzulajev - jeden zo zamestnancov tlačového oddelenia Kadyrovej administratívy, si preto pokladal za povinnosť podať naňho žalobu. Mimochodom, on sám sa tiež sa chystá na výbory - ako sám uznáva - bude kandidátom do počtu.
Sajdulajev bol posledným z troch kandidátov, ktorí mali podľa prieskumov verejnej mienky reálnu šancu predbehnúť Kadyrova. Šéf hotela Rossija Husajn Džabrailov a poslanec Štátnej dumy Aslanbek Aslachanov sa svojej účasti v predvolebnom boji vzdali dobrovoľne. Prvý si po rozhovore so šéfom prezidentskej administratívy Alexandrom Vološinom zrazu uvedomil, že "môže byť republike nápomocný aj iným spôsobom". Druhého "upratali" na lepšie miesto. Aslachanov sa pritom ešte na začiatku septembra dušoval, že jediné, čo by mu mohlo zabrániť v kandidatúre by bola "guľka". Tú však nakoniec nebolo ani treba. Stačil telefonát Vladimira Putina a atraktívna ponuka na post prezidentského poradcu pre Čečensko, ktorú Aslachanov "s vďačnosťou prijal". "Hlavným voličom v Čečensku nebude ,idiotský' elektorát, ale sám prezident Ruska," napísali na svojej internetovej stránke propovstalecké noviny Chechen Times.
Zavŕšenie čečenizácie
Prezidentské voľby v Čečensku majú byť podľa Kremľa zavŕšením mierového procesu a politiky tzv. čečenizácie, teda legitimizácie miestnej proruskej administratívy. Cieľom je presvedčiť svet, ale aj Rusov, že republika sa vracia k normálnemu životu. Druhá vojenská operácia v Čečensku trvá od roku 1999 napriek tomu, že oficiálne vojenské kruhy už vyhlásili jej koniec. Podľa rozličných odhadov si vyžiadala životy až 15 tisíc ruských vojakov. Rusi jej majú jednoducho dosť. Preto sa mnohí analytici domnievajú, že po prezidentských voľbách ponechá Moskva krajinu napospas nepopulárnemu Kadyrovovi.
Chameleón Kadyrov
Pred nedeľnými voľbami bolo hlavné mesto Čečenska Groznyj oblepené plagátmi, na ktorých bol Achmad Kadyrov podávajúci si ruku s Putinom. Pre mnohých predstavuje tento politický chameleón potenciálnu hrozbu. Má vlastnú armádu, ktorá by sa mohla stať novým zdrojom teroru. Ochrancovia ľudských práv sa dokonca obávajú, že využije svoj mandát, aby rozpútal tretiu vojenskú kampaň.Päťdesiatročný Kadyrov sa dostal až k prezidentskej kandidatúre nezvyčajnou cestou. Pochádza z dynastie islamských duchovných, v roku 1989 založil prvý Islamský inštitút na severnom Kaukaze a organizoval púte do Mekky a Mediny. Týmto spôsobom údajne odľahčil vrecká pútnikov o 200 tisíc dolárov. Bývalý muftí počas prvej čečenskej vojny bojoval proti Rusom a bol na strane neuznaného prezidenta Aslana Maschadova, neskôr sa však s ním pohádal a ponúkol sa Rusom ako spojenec. Vyhlásil, že chce pre svoju krajinu lepší život. A tak sa stal Kadyrov hlavou proruskej administratívy v Čečensku. Vďaka zrade je však doma nepopulárny a bol na neho spáchaný nejeden pokus o atentát. Na víťazstvo v nedeľňajších voľbách potrebuje viac ako 50 percent hlasov, ak sa na nich zúčastní menej ako 30 percent obyvateľov budú neplatné. Spolu s pol miliónom Čečenov k urnám pristúpi aj 30- 40-tisíc ruských vojakov dislokovaných v kaukazskej republike.