Zem už o niekoľko dní čaká spustenie najväčšieho vedeckého experimentu v dejinách ľudstva. Svetovým expertom najvyššieho rangu sa po rokoch príprav podarilo ochladiť na prevádzkovú teplotu menej ako dvoch stupňov nad absolútnou nulou veľký hadrónový urýchľovač. V hĺbke 100 metrov pod zemou medzi Švajčiarskom a Francúzskom sa tak nachádza najchladnejšie miesto v našom vesmíre. Znamená to, že už začiatkom septembra sa môže začať najväčšie vedecké dobrodružstvo - umelé vytvorenie čiernej diery a hľadanie tzv. božej častice, ktorá okrem iného má "na svedomí“ to, že veci majú hmotnosť.
Na najdôležitejšom vedeckom projekte súčasnosti sa podieľa aj Slovensko. "Treba povedať, že ani v takejto veľkej koncentrácii svetových špičkových ústavov sme sa my Slováci nestratili,“ povedal pre HN Dušan Bruncko z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach.

Kde mikroskopy končia...
Urýchľovač je mamutie zariadenie, ktoré je uložené v 27-kilometrovom tuneli pri Ženeve a na dvoch miestach pretína hranice s Francúzskom. Steny tunela sú vystlané viac ako 1 600 supervodivými magnetmi, z ktorých každý váži viac ako 30 ton. Všetky sú pritom ochladené na teplotu mínus 271 stupňov Celzia. Na stavbe megaurýchľovača pracovalo mnoho rokov osemtisíc fyzikov z 85 krajín sveta a stovky univerzít i laboratórií z každého kontinentu. "Na experimentoch sa podieľajú aj slovenské pracoviská a slovenskí odborníci, budovali sme časti zariadení a u nás sa bude analyzovať aj časť údajov z urýchľovača,“ uviedol pre HN Štefan Olejník z Fyzikálneho ústavu akadémie vied.
Na spustenie obrieho projektu, ktoré je naplánované na 10. septembra, netrpezlivo čakajú státisíce odborníkov na celom svete. Podmienky, ktoré v podzemnom tuneli zavládnu po spustení, budú rovnaké, aké panovali v našom vesmíre malý zlomok sekundy po jeho vzniku. Vedcom sa tak naskytne unikátny pohľad na vznik samotnej existencie.
Veľký hadrónový urýchľovač je v podstate obrí mikroskop. Problém s mikroskopmi spočíva v tom, že nedokážu ukazovať veci, ktoré sú menšie, ako je vlnová dĺžka svetla. Jediný spôsob, ako sa pozerať na ešte menšie veci, je urýchliť ich a v obrovskej rýchlosti ich čelne zraziť v podzemnom tuneli. Čím väčší a dlhší tunel, tým väčšie energie sme schopní v zariadení vyprodukovať. Na niekoľko zlomkov sekundy potom vedci uvidia, z čoho sa skladajú rozbité častice.

Hľadá sa božia častica
Najväčší záujem je o takzvanú božiu časticu, ktorá spôsobuje, že veci majú hmotnosť. "Predstavte si, že pohnete rukou a vzduch vám kladie odpor. Keď urobí to isté dieťa, odpor je menší. Myslíme si, že rovnako funguje aj častica, ktorá dáva všetkému hmotnosť. Tie častice sú zrejme všade okolo nás a čím sme ťažší, tým väčší odpor kladú,“ vysvetľuje dôležitosť božej častice Bruncko. Navyše ide o jedinú časticu v takzvanom štandardnom modeli, ktorú doteraz nikto nikdy neobjavil. V skutočnosti však toho nový megamikroskop dokáže ešte viac. Predpokladá sa, že po spustení napríklad vytvorí kvark-gluónovú plazmu, čo je doteraz nepoznané skupenstvo hmoty. "Obrovský význam pre ľudstvo majú aj technológie, ktoré sa v Ženeve vyvíjajú. Stačí si spomenúť na World Wide Web, ktorý tu vymysleli ako pomocnú technológiu na komunikáciu medzi vedcami a dnes už je synonymom celého internetu. Je možné, že podobný osud stretne sieť GRID, ktorú vyvinuli pre tento urýchľovač,“ hovorí Bruncko.
Nie všetci sú však z urýchľovača rovnako nadšení. Po spustení totiž hrozí síce neuveriteľne malé, ale predsa reálne riziko, že zariadenie vyprodukuje napríklad maličkú čiernu dieru. V tomto prípade by mohol v jedinom okamihu zaniknúť život a s ním aj celá naša planéta.