Ulicu v Nikózii často prirovnávali k Berlínskemu múru. Ako dlho vlastne žili Turci a Gréci oddelene v jednom meste?
Ulica, ktorá oddeľuje tureckú časť Nikózie od gréckej, bola od roku 1963 uzatvorená. Až po 45 rokoch ju na nátlak obyvateľov oboch strán otvorili. Som hrdá na to, že politickí lídri, ktorí sa stretávajú pod vedením nášho veľvyslanectva v Nikózii, k tomu výrazne prispeli.

Na tejto historickej udalosti sme sa teda podieľali aj my?
Áno. Veľmi pozitívne k tomu prispelo aj slovenské veľvyslanectvo, ktoré už 19 rokov organizuje dialóg na zbližovanie oboch komunít. Všetci slovenskí veľvyslanci, ktorí tu pôsobili, organizovali stretnutia oboch strán. Každý mesiac organizujeme stretnutia lídrov komunít. Je to veľmi oceňovaný rámec stretnutí, pretože to je vlastne jediný komunikačný kanál týchto strán. Za tieto diskusie sú našej ambasáde veľmi vďační.

Čo všetko sprevádzalo otvorenie ulice?
Otvoreniu predchádzala kontrola ešte nevybuchnutej munície, mín, prišli sem obe samosprávy, ktoré upravili priestory. Až potom sa mohlo pristúpiť k slávnostnému otvoreniu. Prišli dvaja hlavní vyjednávači z oboch strán, primátori, vedúca misie OSN na ostrove Elizabeth Speharová, diplomati. Aj keď nás čaká kus práce, je to veľký symbolický krok vpred.

Padla ďalšia bariéra, ktorá delila obyvateľov Cypru. Aké kroky by teraz mali nasledovať na úplne zblíženie cyperských Grékov a cyperských Turkov?
Nie je to ani zďaleka ešte komplexné vyriešenie cysperského problému a čaká náš ešte kus práce, je to veľký symbolický krok vpred.

Boli ste aj vy na tejto oslave?
Áno bola som tam aj ja. Bez nejakého nadsadenia, obyvatelia oboch častí ostrova Cyprus túto udalosť s nadšením privítali.