Svetovo uznávaný americký vedec pichol do citlivej témy o nadradenosti niektorých ľudských rás. Nositeľ Nobelovej ceny za medicínu z roku 1962 James Watson šokoval názorom, že existujú dôkazy o tom, že čierni Afričania sú menej inteligentní ako bieli. Jednému z objaviteľov štruktúry DNA organizátori z Londýnskeho múzea prírodných vied, kde mal dnes vystúpiť s prejavom, okamžite prednášku zrušili. Podľa tohto uznávaného 79-ročného vedca raz objavia gény, ktoré túto "pravdu" dokážu.
"Logicky, keby sa urobil priemer schopností, isté rozdiely medzi rasami by boli. V priemere sú možno rasy odlišné svojimi schopnosťami. Avšak v každej rase je to obrovský rozdiel, nie je možné, aby sa to dalo takto aplikovať. Nikdy som nepočul o tom, že by o rozdieloch v inteligencii existovali nejaké genetické dôkazy," povedal HN český odborník na genetiku Josef Vlasák.
Zástupcovia organizácií na ochranu ľudských práv žiadajú, aby Watson svoje tvrdenia odvolal a ospravedlnil sa. "Teórie, ktoré sa snažia na vedeckom základe dokazovať nadradenosť jednej rasy nad druhou, sa tu objavili už viackrát a vďaka jednej z nich skončilo v koncentračných táboroch šesť miliónov ľudí. Ďalšia vedecká teória tvrdí, že holokaust neexistoval. Ako sa hovorí, kto chce psa biť, palicu si nájde," povedala HN Marcela Pilousková z organizácie Ľudia proti rasizmu.
Lekcia vedca
V denníku Sunday Times Watson vyjadril názor, že vyhliadky afrického kontinentu do budúcna sú zlé. Západ podľa neho mylne vychádza vo svojej politike rozvojovej pomoci z toho, že inteligencia černochov zodpovedá tej našej, aj keď proti tomu hovoria všetky testy. Držiteľ Nobelovej ceny si myslí, že snaha o rovnosť ľudí si zaslúži uznanie. Osoby, ktoré majú do činenia s černošskými spolupracovníkmi, však s vedcovou teóriou nesúhlasia. Watson svoje názory obhajuje aj v knihe, ktorá v mala v Británii vyjsť tento týždeň. "Naše prianie priznať všetkým rovnaké rozumové schopnosti ako určité univerzálne dedičstvo ľudstva nie je dostačujúce na to, aby sa tiež naplnilo," tvrdí v knihe s názvom Vyhnite sa nudným ľuďom. Lekcia z vedeckého života.
Múzeum, ktoré už vypredalo všetky vstupenky na prednášku odborníka, jeho vystúpenie zrušilo. Už v roku 1997 sa Watson škandalózne vyjadril o potratoch detí v prípade, ak genetická analýza embrya potvrdí homosexuálne sklony jedinca.
Watson dostal "Nobelovku" za prielomový objav stavby DNA, ktorý viedol k plnej identifikácii ľudského genómu.
Budúcnosť ukáže
Renomovaný expert na genetiku tvrdí, že v nastávajúcich 10 rokoch objavia gény, ktoré sú zodpovedné za tieto rozdiely v intelekte medzi čiernymi a bielymi rasami. "Myslím si, že v budúcnosti to nie je úplne nemožné," povedala HN česká genetička Lucie Benešová z renomovanej vedeckej spoločnosti Genomac. Napriek tomu sa stavia k tejto možnosti vedy skôr skepticky. "V súčasnosti sú techniky, ktoré by boli schopné analyzovať celý genóm, také finančné náročné, že si neviem predstaviť v súčasnej dobe, aby sa takto vlastne testovali tisícky vzoriek, ktoré by na takúto analýzu boli potrebné. Museli by sa robiť rozsiahle populačné výskumy," tvrdí Benešová.
Nielen história
S myšlienkou podradenosti a nadradenosti ľudských rás prišiel ako prvý začiatkom 19. storočia francúzsky diplomat a spisovateľ Joseph Arthur Gobineau. Presadzoval teóriu, že rasy nie sú si rovné, a že biela árijská rasa je nielenže najčistejšia, ale aj nadradená nad inými. Idea mala veľký vplyv na vývoj rasistických teórií a praktík v západnej Európe. Nechali sa ňou inšpirovať nacisti, ktorí si takto ospravedlňovali antisemitizmus.
Ani dnes nemusíme za podobnými teóriami ísť ďaleko. Český sociológ Petr Bakalář vydal pred rokmi knihu Psychológia Rómov, kde sociologicky delí na skupiny. Jedna je agresívnejšia, má viac potomkov, vyššiu kriminalitu. Druhá skupina je jej protipólom. Tieto rozdiely sú podľa neho genetické a Rómovia sa svojím správaním približujú práve k prvej skupine. Publikácia vyvolala ostré reakcie -- padli aj trestné oznámenia.
K myšlienke nadradenosti bielej rasy sa hlási rakúsky korutánsky hajtman Jörg Haider či poľský poslanec z Ligy poľských rodín Roman Giertych, francúzsky vodca Národného frontu Jean Marie Le Pen, alebo už zavraždený holandský pravicový politik Pin Fortyn.