Pri násilnostiach zahynuli desiatky ľudí. Slováci žijúci v tejto jadrovej veľmoci sú však poriadku. "V Pakistane máme registrovaných štyroch slovenských občanov. Veľvyslanectvo bolo s nimi v kontakte hneď po vypuknutí násilia. Nemali žiadne problémy," informovala HN slovenská ambasáda v Teheráne, akreditovaná pre Pakistan.

Islamisti si blahoželajú
Opozícia, ktorá cez víkend pochovala Bhuttovú, hovorí, že krajina sa ocitla na prahu občianskej vojny. Z vraždy líderky obviňuje prezidenta Parvíza Mušarráfa, spojenca amerického lídra Georgea W. Busha v boji proti terorizmu. Vláda však ubezpečuje, že má dôkazy o zodpovednosti islamistických radikálov zo siete Al-Kajdá. "Tajné služby zachytili správu, v ktorej pakistanský šéf Al-Kajdy Bajtulláh Mejsúd blahoželal svojim ľuďom za vykonanie tohto činu," oznámilo ministerstvo vnútra v Islamabade.
Nad smrťou Bhuttovej visí veľa otáznikov. Vláda tvrdí, že 54-ročná politička zomrela, keď jej páka na ovládanie posuvnej strechy auta prerazila lebku po silnom výbuchu, spôsobenom samovražedným atentátnikom. Prvé správy však hovorili o tom, že vrah strelil Bhuttovej do krku a hrude a následne odpálil nálož, ktorú mal pripevnenú na tele. Pri výbuchu, ku ktorému došlo po predvolebnom zhromaždení Bhuttovej strany v meste Raválpindí, zomreli ďalšie dve desiatky ľudí.
Političku pochovali v piatok do rodinnej hrobky v juhopakistanskom meste Garhí Chúda Bakš. Na čele Pakistanskej ľudovej strany ju nahradí jej syn, len 19-ročný Bilavál, ktorý začal tento rok študovať na Oxfordskej univerzite. Strane bude šéfovať spolu s Bhuttovej manželom Ásifom Alím Zardárím. Ľudia v celej krajine do nich vkladajú veľké nádeje. "Situácia v Pakistane je teraz napätá. Všetci však veríme, že sa vráti do normálnych koľají, keď sa do čela strany postaví Bhuttovej syn a bude pokračovať v jej politike. Nepredpokladáme, že by sa to zvrhlo do občianskej vojny," uviedol pre HN Muhammad Ikbal z pakistanského denníka Daily Times.

Jadrové zbrane pod kontrolou
Svet sa pozerá na krízu v jadrovej veľmoci s rastúcim znepokojením, podľa politológov však občianska vojna bezprostredne nehrozí. "Pakistan je rozdelený etnicky, ale politický rozpor medzi jednotlivými stranami nie je taký veľký, aby vznikla občianska vojna, ktorá by mohla viesť k rozpadu krajiny," povedal pre HN český analytik Cyril Bumbálek, ktorý sa tento týždeň chystá do Pakistanu. Podľa neho má armáda situáciu v krajine viac-menej pod kontrolou. Príčinou nepokojov sú skôr emócie po vražde Bhuttovej a situácia by sa v priebehu niekoľkých dní mala upokojiť.
Pakistanská vláda aj zahraniční pozorovatelia sa zhodujú v tom, že chaos sa snažia vyvolať islamisti, aby pred januárovými parlamentnými voľbami čo najviac destabilizovali krajinu. Ak by sa jadrové zbrane dostali do nesprávnych rúk, mohla by nastať katastrofa. Takýto najčiernejší scenár sa však zrejme nenaplní. "Radikáli nemajú takú podporu, aby vo voľbách dosiahli nejaký väčší úspech. Navyše jadrové zbrane sú pod veľkou kontrolou, takže aj keby sa vzbúrila nejaká menšia jednotka, nehrozí, že by dostala pod kontrolu jadrové zbrane," dodal Bumbálek. Podľa neho je práve armáda zárukou stability v Pakistane.
Po nepokojoch sú však voľby, naplánované na 8. januára, ohrozené. Viaceré strany, vrátane tábora prezidenta Mušarráfa, sú presvedčené, že ich treba odložiť o niekoľko mesiacov. "Hlasovanie by stratilo dôveryhodnosť, keby sa uskutočnilo teraz," uviedol hovorca provládnej Pakistanskej moslimskej ligy Tárik Azím.
Úmysel bojkotovať voľby už oznámili niektoré opozičné skupiny. Samotná Pakistanská ľudová strana sa však na víkendovom krízovom zasadnutí rozhodla, že do volieb pôjde. "Paradoxne práve Bhuttovej strana môže najviac získať z toho, keby sa voľby konali už v januári. Ľudia totiž vyjadria svoju účasť s Bhuttovou tým, že jej strane dajú svoj hlas," pripomína Bumbálek.