Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) UNESCO je medzinárodnou organizáciou, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania.
Lokalita označená ako Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita (môže to byť napríklad les, pohorie, jazero, púšť, budova alebo mesto), ktorá sa na základe stanovených kritérií navrhne a napokon zaradí do zoznamu medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného UNESCO.
Zoznam v súčasnosti obsahuje 851 lokalít (659 kultúrnych, 166 prírodných a 26 zmiešaných lokalít) nachádzajúcich sa v 141 štátoch. Jeho cieľom je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972.
Štyri takéto lokality registruje UNESCO aj Bielorusku.
Belovežský park
Belovezhskaya Pushcha/Białowieża Forest
Patrí k jedinečným zákutiam divokej prírody. Nachádza sa na hranici Poľska a Bieloruska a rozprestiera sa na ploche 1 250 km2. Je unikátny tiež tým, že je posledným miestom prirodzeného výskytu najväčšieho predstaviteľa európskej fauny -- zubra. Bieloruská časť pralesu leží na juhozápade krajiny, 60 kilometrov od Brestu a 340 kilometrov od Minska. Ročne priťahuje státisíce návštevníkov, ktorí v pralese obdivujú ticho, čistotu vzduchu a vody a pestrosť živočíchov a rastlinstva. Rastie tu takmer 900 druhov rastlín bez zásahu človeka, medzi nimi i 40-metrové duby -- velikány staré až 500 rokov. Belovežský prales je biosférickou rezerváciou. Jeho veľkosť na bieloruskom území je približne 90-tisíc hektárov (na poľskom -- 62,5 tisíca hektára, z toho je 5-tisíc prísne chráneného územia). Bieloruská časť pralesu v porovnaní s poľskou má omnoho bohatšiu rôznorodosť flóry a fauny. Do zoznamu UNESCO bol Belovežský národný park zaradený v roku 1979.
Zámok Mir
Mir Castle Complex
Neďaleko od Nesviže v Grodnenskej oblasti sa nachádza jeden z najdochovanejších príkladov originálnej bieloruskej architektúry -- Mirský zámok. Táto neveľká pevnosť bola postavená v 16. storočí na tú dobu v typickom štýle -- mohutné steny a veže z červených tehál, špicaté strechy, okná -- strieľne. Zámok svojou polohou na brehu rybníka a červenou farbou má neuveriteľne romantickú atmosféru, ktorá pripomína jeho rytiersku históriu.
Mirský zámok sa nachádza v blízkosti osady Mir. Stavať sa začal na konci 15. storočia v gotickom slohu. Túto etapu výstavby zámku ukončil vojvoda Ilinič na začiatku 16. storočia. Zámok má veľmi premyslene vybudovaný obranný systém. Okolo roku 1568 prešiel do rúk grófa Radziwilla, ktorý pokračoval v jeho budovaní, ale už v renesančnom štýle.
V druhej polovici 18. storočia bol zámok opustený a v napoleonských vojnách utrpel vážne škody. Obnovený a zreštaurovaný bol až koncom 19. storočia.
Až do roku 1895 ho vlastnil rod Radziwillovcov, keď ho Maurice Hohenlohe-Schillingfurst predal grófovi Mikolajovi Swiatopelk-Mirskému. Mikolajov syn Michal prestaval zámok podľa plánov architekta Teodora Bursza. Rodina Swiatopelk-Mirski vlastnila zámok až do roku 1939.
Počas 2. svetovej vojny bol zámok obsadený nemeckými okupačnými vojskami a slúžil aj ako zberný tábor pre miestnu židovskú komunitu pred transportom do likvidačných koncentračných táborov.
Ako unikátna stavba bieloruskej architektúry zachycujúca stavebný vývoj od gotiky až po barok bol zámok v roku 2000 zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Komplex rodiny Radziwillovcov v Nesviži
Architectural, Residential and Cultural Complex of the Radziwill Family at Nesvizh
Architektonický, obytný a kultúrny komplex rodiny Radziwillovcov sa nachádza v obci Nesviž v strednom Bielorusku. Z dynastie Radziwillov, ktorá postavila a udržovala tento komplex od 16. storočia do roku 1939, vzišlo veľa významných osobností európskej histórie a kultúry. Mali vplyv na rozvoj vedy, umenia, architektúry i remesiel v meste. Vďaka týmto osobnostiam sa mestečko Nesviž stalo vo svojej dobe strediskom vied, umenia, remesiel a architektúry.
Komplex sa skladá z obytného zámku a kostola Božieho tela (mauzóleum). Zámok má desať vzájomne prepojených budov, ktoré sú jedným architektonickým celkom vystavaným okolo centrálneho šesťuholníkového dvora. Paláce a kostol sa stali významnými prototypmi architektúry v strednej Európe a v Rusku.
Počas Sovietskeho zväzu zámok slúžil ako sanatórium. Dnes sa dokončuje kompletná rekonštrukcia zámku, ktorý je od roku 2005 na zozname UNESCO.
Struveho geodetický oblúk
Struve Geodetic Arc
Reťazec triangulačných bodov siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru. S celkovou dĺžkou 2 820 kilometrov prechádza Švédskom, Fínskom, Bieloruskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Moldavskom a Ukrajinou.
Táto sieť triangulačných bodov má takmer 3 000 kilometrov. Oblúk bol vytýčený medzi rokmi 1816 a 1855 nemeckým astronómom Georgom Wilhelmom Struvom (1793 -- 1864). Ide o prvé presné meranie veľkého oblúku meridiánu. Toto meranie malo veľký význam pri získavaní informácií o veľkosti a tvare našej planéty a znamenalo medzník v geografii a topografii. Symbolický význam spočíva v tom, že sa na projekte merania podieľali vedci z rôznych krajín.
Struveho geodetický oblúk bol prvým rozsiahlym vedeckým prieskumom v Európe. Bol jedinečný svojím rozsahom a kvalitou a predstavuje významný počin v dejinách zememeračstva.
Sieť pozostáva z 258 hlavných trojuholníkov a 265 stanovíšť v tridsaťkilometrových vzdialenostiach.
Do zoznamu UNESCO je zahrnutých 34 pôvodných staničných bodov s rozdielnym označením, napríklad diera vyvŕtaná do skaly, navŕšená kopa kameňov alebo obelisky. Sú to však aj pamätníky, sochy, kostoly alebo zvláštne kríže. Väčšinou boli vybrané pre svoju atypickosť a umeleckú hodnotu.
Geodetický oblúk je tak prvou pamiatkou v zozname svetového dedičstva, ktorá patrí toľkým krajinám.