Súboj Sovietov a Američanov o prvenstvo v dobývaní vesmíru bol dlhé roky bitkou dvoch mužov -- Sergeja Koroľova a Wernera von Brauna. O tajomnom mužovi z ukrajinského Žitomiru však vedel iba úzky okruh ľudí v Moskve. Jeho totožnosť tajila sovietska mašinéria pred verejnosťou do jeho smrti. Až po 14. januári 1966 sa celý svet dozvedel, kto bol otcom všetkých dovtedajších úspechov sovietskej kozmonautiky -- od Sputnika 1, fenky Lajky, prvého človeka vo vesmíre Jurija Gagarina až po prvú ženu vo vesmíre Valentinu Tereškovovú. Koroľov mal ešte jeden veľký sen, ktorý sa mu však nikdy nesplnil. Posledné roky svojho života obetoval tomu, aby dostal prvého človeka na Mesiac. Rok a pol po jeho smrti ho v tom predbehli Američania.
Mladého Sergeja už od detstva zaujímala matematika a letectvo. Stal sa členom aeroklubu a neskôr sa prihlásil na moskovskú technickú univerzitu. Rozhodujúci vplyv na jeho ďalší život malo stretnutie so známym leteckým konštruktérom Andrejom Tupolevom. Vtedy Sergej pochopil, kde je jeho miesto v živote. Neustále sa zdokonaľoval v raketovej technike. Nadšenie pre túto prácu mu nezobralo ani to, keď sa v roku 1938 stal obeťou Stalinových čistiek. Jeho šéfom bol totiž maršal Michail Tuchačevskij, ktorého poprava odštartovala sériu politických vrážd v Sovietskom zväze. Počas výsluchu dôstojník NKVD Koroľovovi zlomil čeľusť. Práve toto zranenie mu o 28 rokov spôsobilo zhoršenie zdravotného stavu a následne aj smrť. Zo sibírskeho gulagu, v ktorom sa ocitol, mu pomohol práve Tupolev. Ten si Koroľova vybral do svojho konštrukčného tímu, ktorý počas druhej svetovej vojny navrhoval lietadlá pre sovietsku armádu v boji proti nacistom.
Závratnej kariére Koroľova už nič nestálo v ceste. Postupne sa vypracoval na kľúčovú postavu pri vývine balistických striel. Neskôr sa stal lídrom sovietskeho vesmírneho programu. Práve silou svojej osobnosti dokázal presvedčiť kremeľských lídrov, aby dali na kozmický výskum viac peňazí. Moskva si ho však dobre strážila a pre Američanov bol dlho pánom neznámym. Jeho totožnosť dokonca nepoznala ani Sovietska akadémia vied. Odpoveď vtedajšieho sovietskeho lídra Nikitu Chruščova bola jednoznačná: "Otec družice? To je predsa celý sovietsky ľud!" Práca Koroľova však mala ohlas na celom svete. Za Sputnik ho dokonca navrhovali na Nobelovu cenu.