Už viac ako dva týždne na jednom mieste v centre Singapuru počas večera sneží. Dokonca dvakrát, a to so železnou pravidelnosťou -- o štvrť na osem a o štvrť na deväť. Vianoce sú predo dvermi a pohľad na biele chumáče poletujúce v reflektoroch nočného osvetlenia je romantický. Tento neopakovateľný pocit sa dá prežívať vtedy, keď je vonku zima, mrzne a sneh je skutočný. Čo nie je, samozrejme, prípad tropického Singapuru, ostrovného štátu nachádzajúceho sa v juhovýchodnej Ázii približne 140 kilometrov na sever od rovníka.
Singapur si vzhľadom na svoje ekonomické výsledky (minuloročný rast hrubého domáceho produktu bol 9,9 percenta) môže dovoliť importovať takmer všetko. Okrem snehu, ktorý by priemerné tridsaťstupňové teploty určite "neprežil".
Nie je známe, kto prvý prišiel pred niekoľkými rokmi s nápadom mydlového "sneženia" pred obchodným centrom Tanglin Mall, obľúbeným nákupným strediskom expatriotov -- Američanov a Európanov. Reklamný trik však zaberá aj dnes, vianočne vyzdobená plocha, kde sa šou odohráva, je vždy zaplnená jasajúcimi deťmi a ich rodičmi. Oplatí sa prísť skôr a zaujať strategickú pozíciu v tesnej blízkosti pri "fúkačoch", pokiaľ si niekto chce sneh poriadne vychutnať. Tí chúlostivejší (väčšinou ide o Singapurčanov) prichádzajú vybavení pršiplášťami a dáždnikmi. Cudzinci znášajú nával saponátovej peny statočne iba v tričku a krátkych nohaviciach. Veď prišli v podstate kvôli pätnástim minútam bieleho sneženia a spomienkam na domov. V tej chvíli im neprekáža, že teplomer stále ukazuje 30 až 34 stupňov nad nulou a že umelé vločky dopadajú na listy paliem. Jasot sa však skončí rovnako rýchlo, ako utíchnu singapurské snežné delá. Prichádza čas vytriezvenia. Mokré oblečenie pomaly začína prekážať, tiež mydlová pena v očiach. "Trvá to krátko, sneh rýchlo mizne a ani sa z neho nedajú urobiť snehové gule," sťažuje si malý Európan, ktorý na rozdiel od väčšiny Singapurčanov vie, ako vyzerá a chutí pravý sneh.
Oslavovať Vianoce v trópoch je napriek všetkej dokonalosti Singapuru niečo ako snažiť sa o kvalitnú francúzsku večeru s niekoľkými chodmi u McDonalda. Krásne vyzdobené obchody vyhrávajúce koledy v angličtine, vôňa vianočných sladkostí a dokonca ani čerstvého ihličia nemôžu navodiť tú správnu atmosféru, ktorá panuje v týchto dňoch napríklad v Európe. Kto sa má tešiť zo stromčeka dovezeného zo Severnej Ameriky, keď sa pri jeho nákupe poriadne zapotí? Najväčším nepriateľom človeka zvyknutého na štyri ročné obdobia je tu na Vianoce už spomenutá tropická teplota, ktorú nemožno ani prostredníctvom jedinečného vynálezu -- klimatizácie -- ignorovať. To by však nebol Singapur, aby sa nepokúsil o inováciu aj v tejto oblasti. Mesto má dve klziská, kde sa síce ľad topí o niečo rýchlejšie ako u nás, ale korčuľovať sa dá. Dokonca sa dá v Singapure nájsť miesto s teplotou pod bodom mrazu (samozrejme, okrem domácich mrazničiek). Ide o umelo vychladenú halu s ľadovým svahom s dĺžkou 80 m a s príťažlivým názvom Snežné mesto. Reklama na túto neobvyklú atrakciu oznamuje, že vnútri si možno vychutnať pravú zimu, požičať si "snehule" a bundu, sánkovať sa, lyžovať pod dohľadom skúseného nemeckého inštruktora a dokonca si tiež postaviť vlastného snehuliaka. Pravda je však taká, že zážitok zo "Snow City" pripomínajúceho mraziarenský box je veľmi vzdialený od toho, čo sa dá zažiť v zime aj u nás na horách. Snaha o romantické biele Vianoce v trópoch vyjde nakoniec naprázdno. V tejto oblasti je oveľa zmysluplnejšie ísť sa napríklad na konci decembra prejsť do parku. Tak, ako to robia Austrálčania, ktorí si k moru pribalia ešte pivo a ktorým 30-stupňové teplo na Štedrý deň vôbec nepripadá čudné.