V čom vidíte základnú podmienku úspechu summitu EÚ?
Mala by sa nájsť dohoda, ktorá by uspokojila prezidenta Václava Klausa, a teda ktorá bude prvým krokom k ukončeniu ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Nie je však isté, že sa to naozaj podarí. A stále je šanca, že sa síce nájde kompromis, no prezident Klaus sa napriek tomu rozhodne, že Lisabonskú zmluvu nepodpíše.

Je šanca, že v prípade udelenia výnimky Čechom sa neroztrhne vrece s požiadavkami od iných krajín?
To je zložitá otázka. Riziko, že sa spustí lavína ďalších požiadaviek, je obrovské. Je to ako Pandorina skrinka. A ukázalo sa to prakticky vzápätí po tom, čo Klaus vyhlásil, že chce výnimku. Prišlo s tým aj Slovensko, že ju chce tiež, čo je, samozrejme, veľmi znepokojujúce pre Rakúsko a Maďarsko. Pre Klausa však ide iba o hľadanie zámienky, nie o reálnu obavu. Výnimka nie je potrebná, pretože Lisabonská zmluva rozhodne nepredstavuje hrozbu, ako to Klaus interpretuje.

Čo sa stane v prípade, že zámienka pre Česko neprejde?
Bola to by to veľmi nepríjemná situácia. Práve preto si myslím, že krajiny v konečnom dôsledku budú ochotné spolupracovať a hľadať kompromis. Ak sa Klausovi nevyhovie, zrejme bude naďalej odmietať zmluvu podpísať. Tak, ako sú inštitúcie nastavené, potrebujú pomerne rýchlo reformu. A tú momentálne poskytuje iba Lisabonská zmluva. Máme tu riziko, že Klaus odloží podpis zmluvy na neurčito. V tom prípade zrejme budúca britská vláda zorganizuje referendum, ktoré zmluvu s najväčšou pravdepodobnosťou pochová.