Experti amerického vesmírneho úradu NASA boli v noci nadnes v plnej pohotovosti. Priamo na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ku ktorej tento týždeň priletel raketoplán Discovery, mieril kus veľkého vesmírneho odpadu. Išlo o úlomok tri roky starej francúzskej rakety Ariane 5 s veľkosťou takmer dvoch desiatok štvorcových metrov. Tá podľa včerajších výpočtov mala stanicu obletieť vo vzdialenosti sotva troch kilometrov, pri akejkoľvek zmene dráhy však mohla naraziť rovno do nej.
Zrážka stanice s takýmto veľkým kusom "kozmického odpadu" by sa mohol skončiť veľkou tragédiou. "Ak by k takejto kolízii došlo, mohli by sa poškodiť vážne časti, ktoré sú životne dôležité pre stanicu, alebo niektorý z jej modulov. To by mohlo znamenať ohrozenie nielen stanice, ale aj jej posádky," povedal pre HN astrofyzik Juraj Tóth.
Nepredvídateľná dráha
Odborníci preto pripravovali posádku na to, že sa letiacemu objektu bude musieť v prípade krízovej situácie vyhnúť. Rozhodnutie o úhybnom manévri však nechávali až na poslednú chvíľu - dráhu letiaceho odpadu je totiž ťažké predvídať. "V tejto oblasti je veľmi riedke prostredie, ktoré tieto telesá brzdí a mení ich dráhu. Pomocou výpočtov a pozorovaní túto dráhu čo najdlhšie spresňujú. Nemôžu urobiť úhybný manéver príliš skoro, aby sa nestalo, že sa stanica posunie tým smerom, ktorým by nemala," vysvetlil Tóth. Oveľa nebezpečnejšie sú však podľa neho malé úlomky, ktoré síce môžu spôsobiť menšie škody, no nedajú sa dobre rozpoznať.
Nad Zemou husto
Vesmírny odpad na obežnej dráhe Zeme pritom robí expertom čoraz väčšie starosti. "Pri štarte družíc alebo iných zariadení, ktoré potom obiehajú okolo našej planéty, musia použiť viaceré stupne rakiet. Niektoré z nich hneď zaniknú, no iné zostávajú krúžiť niekoľko sto kilometrov nad povrchom Zeme niekoľko desiatok, prípadne i sto rokov," uviedol Tóth.
K prvej "vesmírnej zrážke" v histórii ľudstva pritom došlo len pred pár mesiacmi. Na obežnej dráhe sa vo februári zrazila ruská družica s americkým satelitom. Na obežnej dráhe vtedy vznikli dva mraky trosiek. Medzinárodnú vesmírnu stanicu neohrozili, pretože tá je v inej výške. Úlomky však predstavujú nebezpečenstvo pre satelity, ktoré krúžia vyššie ako ISS.
Ľudia na rodnej planéte však môžu pokojne spať. "Vesmírny odpad vo všeobecnosti nemôže ohrozovať Zem. Pri vstupe do atmosféry všetky tieto telesá prakticky zhoria. Výnimočne niektoré časti dopadajú až na zemský povrch, ale priamo pre našu planétu ani obyvateľstvo nepredstavujú väčšie nebezpečenstvo," dodal Tóth.
Druhý výstup
Úlomok mal preletieť tesne okolo Medzinárodnej vesmírnej stanice iba pár hodín po druhom výstupe astronautov do voľného priestoru. Ten pre Dannyho Olivasa a Christera Fuglesanga naplánovali na čas krátko pred polnocou nášho času. Ich úlohou bolo pripevniť zásobník, ktorý je súčasťou chladiaceho systému stanice. Prvý výstup astronauti na súčasnej misii uskutočnili v utorok a počas neho odstránili starú nádrž na amoniak.
Jednu z posledných misií raketoplánu sprevádzali komplikácie už od začiatku. Štart sa podaril v sobotu až na tretí pokus. Prvé dva museli odložiť pre nepriazeň počasia a technické problémy. Na Zem by sa mal vrátiť budúci utorok.
S raketoplánom Discovery minulý týždeň do vesmíru vyletel päťstý človek, ale i Nicole Stottová, ktorá sa stane prvou matkou dlhodobo žijúcou na ISS. Spolu s ňou bude na Medzinárodnej vesmírnej stanici do novembra žiť osem myšiek, na ktorých majú skúmať beztiažový stav a jeho vplyv na lámavosť kostí. Raketoplány by mali do vesmíru lietať iba do konca roka 2010, potom ich už NASA plánuje vyradiť.
Podľa astronómov je tento týždeň možné na oblohe sledovať aj ranné prelety stanice. V nasledujúcich týždňoch bude stanica pozorovateľná večer po západe Slnka.