Národnému úradu pre letectvo a vesmír NASA sa smola stále nevyhýba. Ani začiatok aktuálnej misie raketoplánu Discovery sa nezaobišiel bez problémov – odštartoval až na tretí pokus. To ale jeho posádka netušila, že ju čakajú oveľa závažnejšie komplikácie. K Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, na ktorú sa Discovery napojil v pondelok, sa totiž včera blížil kus vesmírneho odpadu. Ide o úlomok tri roky starej francúzskej rakety Ariane 5, ktorý má až 19 štvorcových metrov. „V prípade, že by k takejto kolízii došlo, môžu sa poškodiť niektoré časti, ktoré sú životne dôležité pre stanicu, alebo niektorý z jej modulov. To by mohlo znamenať i ohrozenie funkčnosti nielen ISS ale aj jej posádky,“ povedal pre HN astrofyzik Juraj Tóth.
Nepredvídateľná dráha
Je preto možné, že ISS sa musel letiacemu objektu vyhnúť. Rozhodnutie o prípadnom úhybnom manévri však nechávali až na poslednú chvíľu. Dráhu odpadu je totiž ťažké predvídať. „V tejto oblasti je veľmi riedke prostredie, ktoré tieto telesá brzdí a mení ich dráhu. Pomocou výpočtov a pozorovaní túto dráhu čo najdlhšie upresňujú. Nemôžu urobiť úhybný manéver príliš skoro, aby sa nestalo, že sa stanica posunie tým smerom, ktorým by nemala. Nehrozí ale, že by sa mu vyhnúť nestihli,“ vysvetlil Tóth. Nebezpečnejšie sú podľa neho malé úlomky, ktoré síce môžu spôsobiť menšie škody, no nedajú sa dobre rozpoznať.
V najbližšom bode k ISS sa mal úlomok dostať dnes veľmi skoro ráno. Stanicu mal podľa predbežných výpočtov minúť asi o tri kilometre, čo je o osem kilometrov menej, ako vychádzalo z predchádzajúcich projekcií jeho obežnej dráhy.
Nad Zemou husto
Takzvaný vesmírny odpad nie je v súčasnosti na obežnej dráhe Zeme ničím výnimočným. „Pri štarte družíc alebo aj iných zariadení, ktoré potom obiehajú okolo našej planéty, musia použiť viaceré stupne rakiet. Niektoré z nich hneď zaniknú, no iné zostávajú krúžiť niekoľko sto kilometrov nad povrchom Zeme niekoľko desiatok, prípadne i sto rokov,“ uviedol Tóth. K množstvu „smetia“ prispela i tohtoročná vesmírna nehoda. Na obežnej dráhe sa vo februári zrazila ruská družica s americkým satelitom. Na obežnej dráhe vtedy vznikli dva mraky trosiek, no Medzinárodnú vesmírnu stanicu nijak neohrozili, pretože tá je v inej výške.
Úlomky však predstavujú nebezpečenstvo pre satelity, ktoré krúžia vyššie ako ISS. „Vesmírny odpad vo všeobecnosti nemôže ohrozovať Zem. Pri vstupe do atmosféry všetky tieto telesá prakticky zhoria. Výnimočne niektoré časti dopadajú až na zemský povrch, ale priamo pre našu planétu ani obyvateľstvo nepredstavuje väčšie nebezpečenstvo,“ dodal Tóth.
Druhý výstup
Tesný obeh úlomku okolo Medzinárodnej vesmírnej stanice mal nastať iba pár hodín po druhom výstupe astronómov do voľného priestoru. Ten pre Dannyho Olivasa a Christera Fuglesanga naplánovali na krátko pred polnocou nášho času. Ich úlohou bolo pripevniť zásobník, ktorý je súčasťou chladiaceho systému stanice. Prvý výstup astronauti na súčasnej misii uskutočnili v utorok a počas neho odstránili starú nádrž na amoniak. Jednu z posledných misií raketoplánu sprevádzali komplikácie už od začiatku. Štart sa mu podaril v sobotu až na tretí pokus. Prvé dva museli odložiť pre nepriazeň počasia a technické problémy. Na Zem by sa mal vrátiť budúci utorok.
S raketoplánom Discovery minulý týždeň do vesmíru vyletel päťstý človek, ale i Nicole Stottová, ktorá sa stane prvou matkou dlhodobo žijúcou na ISS. Spolu s ňou bude na Medzinárodnej vesmírnej stanici do novembra žiť osem myšiek, na ktorých majú skúmať beztiažovosť a jej vplyv na lámavosť kostí. Raketoplány by mali do vesmíru lietať iba do konca roka 2010, potom ich už NASA plánuje vyradiť.
Podľa astronómov je tento týždeň možné na oblohe sledovať planéty Jupiter, Venuša a Mars, ďalekohľadom dokonca Urán i Neptún. Viditeľné sú údajne aj ranné prelety stanice ISS a to už od začiatku týždňa. V nasledujúcich týždňoch bude stanica pozorovateľná večer po západe Slnka.