Práve kontaminácia oceána tonami ožiarenej vody bola v posledných dňoch obrovskou hrozbou. "Pomaly sa im darí nepriaznivú situáciu dostávať pod kontrolu. Majú elektrický prúd na chladenie reaktorov a palivo sa už ďalej netaví,“ neskrýval pre HN optimizmus šéf Európskej nukleárnej spoločnosti Vladimír Slugeň.
Pomohlo tekuté sklo
Prasklinu, ktorou rádioaktívna voda unikala do mora, technici plátali už od soboty. Neupchali ju betónom, pilinami ani novinami. Podarilo sa im to až tekutým sklom, teda špeciálnou zmesou kremičitého piesku. Ten vytvára vodotesnú a ohybnú vrstvu, ktorá prepúšťa iba vzduch. "Už sme zastavili únik, ale ešte stále si nemôžeme úplne vydýchnuť,“ povedal pre médiá tajomník japonskej vlády Yukio Edano.
Experti budú podľa neho teraz preverovať, či tesnenie stopercentne funguje a či v reaktoroch nie sú ďalšie trhliny. Okrem toho experti zaznamenali nový problém v prvom reaktore, kde stúpla koncentrácia vodíka a hrozil ďalší výbuch.
Vodu odvezie tanker
Hoci je však prasklina zaplátaná, záchranári naďalej musia riadene vypúšťať do oceánu mierne rádioaktívnu vodu, ktorú používali na ochladzovanie reaktorov. Nádrže sú totiž plné. Cez víkend jej radiácia presahovala až 7,5-miliónkrát normálnu úroveň. "Jód sa zriedi s vodou a v čase, kým stihne doraziť k pobrežiu, rozpadne sa. Oveľa horšie je cézium, ktoré je nadviazané na jód,“ povedal Slugeň. Kým polčas rozpadu jódu je osem dní, v prípade cézia sú to až dva roky.
Riziko sa snaží spoločnosť Tepco riešiť aj tým, že k miestu havárie pošle obrovský tanker. Okrem toho sa experti snažia postaviť špeciálne nádrže na dočasné uskladnenie rádioaktívnej vody.