Moldavský prezident Vladimir Voronin, starý sovietsky "káder", tvrdí o sebe, že je pragmatik. Krajinu spravuje pevnou rukou, ale odmieta kritiku, že pestuje kult osobnosti. Ako povedal v exkluzívnom rozhovore pre HN, trápia ho separatisti v Podnestrí, ktorí majú v európskych bankách možno miliardy dolárov.
Aké sú zahraničnopolitické priority Moldavska?
-- Hlavnou strategickou úlohou našej krajiny je európska integrácia. V najbližšom čase podpíšeme s Európskou úniou spoločný plán, ktorý nám umožní začať práce súvisiace s prípravou na našu integráciu. Čo sa týka Spoločenstva nezávislých štátov, pokračujeme v práci v jeho štruktúrach. Spolupráca so SNS je pre nás dôležitá, lebo tam smeruje viac ako polovica vývozu nášho tradičného tovaru a získavame tam energetické suroviny.
Máte dlhodobý cieľ stať sa, napríklad, aj plnoprávnym členom EÚ?
-- Prečo v dlhodobom výhľade? Želáme si, aby sa tak stalo čo možno najrýchlejšie.
Váš vzťah k NATO?
-- Moldavsko je podľa ústavy neutrálnym štátom. Ústava tiež určuje rozmiestnenie cudzích vojsk na našom území.
Ak sa hovorí o Moldavsku, ťažko sa dá vyhnúť situácii v Podnestrí, ktoré odmieta uznať vládu v Kišineve. Ako vidíte riešenie tohto zdĺhavého konfliktu?
-- Tento zahnívajúci konflikt nepredstavuje hrozbu len pre Moldavsko, ale je to aj regionálna hrozba. V Podnestrí sú totiž veľké sklady zbraní, ktoré patria Rusku. Podnestrie sa stalo enklávou nelegálneho prevádzania ľudí, pašovania drog a ďalšieho zakázaného tovaru. Nie je náhodné, že posledný rok -- dva mu venujú značnú pozornosť európske inštitúcie -- EÚ, NATO, Rada Európy.
Nakoľko silné sú separatistické kruhy v Podnestrí?
-- Západní analytici uvádzajú, že v enkláve, kde žije 650-tisíc obyvateľov, sa točia dve až tri miliardy dolárov ročne. Separatisti majú ďalšie miliardy na bankových účtoch vrátane účtov v ôsmich európskych peňažných ústavoch. Žiaľ, zatiaľ nenachádzame v zahraničí plnú podporu na to, aby sme tieto finančné kanály zatvorili. Ľudia v Podnestrí žijú v podmienkach úplného totalitného režimu.
Akú aktivitu, smerujúcu na riešenie problému, vyvíja vaša vláda?
-- Rokovania sme viedli dvanásť rokov a ich výsledkom bolo asi sto najrôznejších dohôd. Podnestrie nesplnilo ani jeden bod. Náš posledný návrh vychádza z toho, že korene tohto problému majú historický, geopolitický a zároveň strategický charakter pre krajiny okolo nás, predovšetkým pre Rusko, Ukrajinu a Rumunsko. Navrhli sme uzatvoriť pakt alebo dohodu o stabilite a bezpečnosti pre Moldavsko. V tejto dohode by tieto krajiny jasne určili, aké majú vo vzťahu k nám záujmy, čo od Moldavska chcú. Myslím si, že v najbližšom čase začneme s uvedenými tromi štátmi konkrétne pracovať. Pripoja sa aj USA a Európska únia.
Čo sa Moldavsku podarilo od posledných volieb v roku 2001?
-- Po víťazných voľbách sme začali pracovať na komplexnom programe zameranom predovšetkým na stabilizáciu hospodárstva. Do roku 2001 stále klesal hrubý domáci produkt, a preto bol vo veľmi zlom stave aj štátny rozpočet, čo znemožňovalo riešiť mnohé sociálne problémy. Podarilo sa nám obnoviť výrobu vo všetkých priemyselných podnikoch, ktoré po privatizácii z rôznych dôvodov zastavili prevádzku. Očakávame, že hrubý domáci produkt sa v rokoch 2001 až 2004 zvýši približne o 30 percent.
Aké máte finančné zdroje?
-- Nečerpali sme žiadne úvery -- ani od Medzinárodného menového fondu. Od Svetovej banky sme získali úver na rozvoj energetiky. Do roku 2001 sme vstúpili s celkovým dlhom vo výške 1,7 miliardy dolárov, z toho 600 miliónov bol vnútorný dlh. Odvtedy sme znížili zahraničný dlh o 500 miliónov dolárov. K prvému júlu sme dlhovali zahraničným veriteľom 630 miliónov dolárov. Opierame sa o vlastné finančné zdroje.