Opozičné strany tvrdili voličom už pred voľbami, že úver pre Grékov je pre nich neprijateľný. Rozhodnutie nemenia ani teraz, keď sa ukazuje, že sa dostanú k moci. "My sme už pred voľbami povedali, že v parlamente túto pôžičku nepodporíme. To, samozrejme, platí aj naďalej,“ vyhlásil líder strany Richard Sulík na včerajšej tlačovej konferencii.
Finančnú pomoc pre zadlžené Grécko prisľúbila vláda Roberta Fica. Ak ju nový parlament skutočne odmietne, budeme prvou a zrejme aj jedinou krajinou eurozóny, ktorá sľub pomôcť nedodrží.
Investorom nepomôžeme
Premiér Fico prisľúbil pôžičku, avšak s tým, že ju musí odsúhlasiť parlament po voľbách. Z črtajúcej sa novej vládnej štvorky svoj rázny postoj proti nezaujalo len KDH. "Finančná pomoc Grécku je nevítané, ale nevyhnuté riešenie. Vyberáme len z nepríjemných možností, ale každá iná alternatíva je len horšia,“ povedal prednedávnom líder strany Ján Figeľ. Prísne podmienená finančná pomoc Grécku je podľa strany jediný spôsob, ako udržať eurozónu.
SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd sú však od začiatku proti. "Predsedníctvo strany Most-Híd odmieta myšlienku ministra financií Ján Počiatka, aby si Slovensko zobralo pôžičku, aby mohlo požičať Grécku. Žiadnym spôsobom pôžička Grécku neprichádza do úvahy. Táto pomoc pomáha v prvom rade investorom zo zahraničia, a nie gréckemu ľudu,“ uvádza sa v stanovisku strany.
Podľa odborníkov však bude táto téma predmetom rokovaní medzi stranami, čo môže priniesť nakoniec iný výsledok. "Postoj tvoriacej sa vládnej väčšiny zďaleka nie je taký jednoznačný a nie všetky strany s tým mali problém. Takže osobne si myslím, že sa to ešte prehodnotí a istou formou a v istej miere tieto záväzky Slovensko aj splní. Ale môžem sa mýliť,“ hovorí pre HN analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík.
Jediní
Legislatívne však novému parlamentu nič neprikazuje, aby Ficov prísľub odsúhlasil, i keď by to podľa odborníka na problematiku EÚ bolo veľmi neštandardné, keďže dva kroky z troch sme v podstate už schválili. "Ide tam o tri zmluvy. Prvú - veriteľskú zmluvu podpísal minister financií. Zároveň splnomocnil Európsku komisiu, aby podpísala takzvanú úverovú zmluvu. Treťou je memorandum o porozumení, kde sa určí, aké opatrenia Gréci prijmú, aby sa tie peniaze vrátili,“ hovorí pre HN Milan Vetrák.
Prvé dve zmluvy sú pritom už z našej strany odobrené, ale musí ich schváliť parlament. "Ten má posledné slovo. Čisto technicky to môže odmietnuť, ale bolo by to dosť zvláštne - vláda to schválila, minister financií podpísal a teraz už ide len o technické detaily, ako uvoľniť peniaze. Ak by parlament povedal nie, bolo by to značne nelogické,“ dodal Vetrák. V každom prípade by to pre Slovensko znamenalo zhoršenie imidžu krajiny v očiach ostatných členských krajín únie. "A pokiaľ viem, zatiaľ nikto túto pomoc neodmietol,“ doplnil Bilčík.
Miliónová pôžička
Zadlžené Grécko má pritom dostať od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu v nasledujúcich troch rokoch 110 miliárd eur. Každá členská krajina eurozóny bude prispievať podľa svojho podielu na kapitáli Európskej centrálnej banky, v prípade Slovenska je to 0,69 percenta. Grékom teda máme požičať 816 miliónov eur. Finančná pomoc sa má vyplácať v dvanástich štvrťročných splátkach, pričom každá z nich má byť po priebežnom zhodnotení plnenia úsporných opatrení v Grécku podmienená konsenzom všetkých veriteľských krajín.
Kto už odklepol pomoc Grékom
Nemecko schválilo podpisom prezidenta pomoc Grécku vo výške 22,4 miliardy eur
Paríž poskytne Grécku počas troch rokov úvery v sume 16,8 mld. eur, pričom 3,9 mld. eur bude dostupných v roku 2010
Španielsko poskytne Aténam pomoc vo výške 9,8 miliardy eur
Portugalský parlament odklepol pomoc Grécku v hodnote 2,1 miliardy eur
Rakúsko poskytne Grécku pôžičku vo výške 2 miliárd eur a taktiež podporilo aj vznik fondu na ochranu eura
Fínsky parlament schválil po dlhej debate príspevok 1,6 miliardy eur
Slovinská vláda schválila podiel svojej krajiny na záchrannom balíku pre Atény sumou 387 miliónov eur
Slovensko by malo prispieť 816 miliónmi eur