Americká vláda nechce predbežne pustiť politickú kontrolu v Iraku z vlastných rúk. S odvolaním sa na zástupcov irackých strán arabská tlač v posledných dňoch informovala, že pre veľké diferencie medzi jednotlivými irackými zoskupeniami sa Washington rozhodol irackú prechodnú vládu zatiaľ nevytvárať. Potvrdil to potom aj nový vedúci predstaviteľ americkej civilnej správy v Iraku Paul Bremer. Vymenovanie vlády, plánované pôvodne na začiatok júna, presunuli na neurčitý čas.
Americké ozbrojené sily súčasne priznali, že pri obnove bezpečnosti, ako aj pri ochrane pred rabovaním narážajú na neočakávane veľké problémy. Bremerov predchodca Jay Garner sa potkol práve na tomto probléme, keď nedokázal zastaviť trvale vysokú kriminalitu. Americké jednotky boli schopné ochrániť nanajvýš iracké ministerstvo ťažby ropy. Ostatné inštitúcie -- podľa denníka Washington Post medzi nimi aj iracké jadrové zariadenia -- však vyrabovaniu neunikli.
Pozorovatelia nadobúdajú čoraz silnejší dojem, že Američanom chýba ucelená koncepcia povojnového vývoja v Iraku. "Keď sa novinári amerických politikov ešte počas vojny pýtali na plány na obdobie po nej, odpovedali, že veď veci sa nejako vyvinú," hovorí odborník na otázky Iraku Volker Perthes z berlínskej nadácie Veda a politika. "Ak však USA nenastolia poriadok, Irak bude skutočne čeliť hrozbe, že sa stane bezpečným prístavom teroristov."
Toto nebezpečenstvo existuje predovšetkým kvôli mocenskému vákuu, ktoré vzniklo v mnohých oblastiach krajiny v dôsledku absencie americkej kontroly. "USA mysleli výhradne vojensky," domnieva sa Amatzia Baramová, profesorka dejín Blízkeho východu na jednej z izraelských univerzít. "Na problémy obnovy sú pripravení evidentne zle."
Práve tým je možné vysvetliť skutočnosť, že vo svätých šíitskych mestách Karbala a Nadžáf už tamojší duchovní predstavitelia vystupujú ako poriadková moc. "Ľudia v Iraku sú len radi, ak niekto preberie za nich zodpovednosť," objasňuje Perthes.
Z hľadiska Američanov však toto zastreté preberanie moci šíitskymi ajatolláhmi nie je dobrou správou. "Takýmto spôsobom sa vytvoria kvázi autonómne provincie, v ktorých bude dosť miesta na šírenie fundamentalistických názorových prúdov," hovorí Baramová.
Skutočné politické zámery šíitskych duchovných v Iraku zatiaľ možno odhadnúť len ťažko. Ajatolláh Bakr al-Hakim, ktorý sa z dlhoročného iránskeho exilu vrátil len minulý týždeň, nie je nijaký demokrat. "Samozrejme, že v demokratických voľbách by sa dal zvoliť za prezidenta, otázne je, či by sa potom ešte nejaké slobodné voľby konali," uvažuje Baramová. Al-Hakim predsedá Vysokej rade islamskej revolúcie v Iraku a považujú ho za jedného z najvplyvnejších šíitskych vodcov. (hn/gaf)
StoryEditor