Na prvej planéte slnečnej sústavy skutočne existuje voda. S týmto prelomovým tvrdením prišli americkí vedci. Vôbec prvý dôkaz o prítomnosti vody na Merkúre priniesla sonda Messenger, ktorá pred pár dňami poslala na Zem unikátne fotografie planéty.
Astronómovia, ktorí fotografie skúmali, totiž na povrchu planéty našli skryté krátery, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou ukrývajú zásoby vody. "Pozeráme sa teraz na Merkúr novými očami," povedal pre médiá vedúci projektu Messenger Sean Solomon. Podľa expertov sa v zatienených kráteroch južného pólu zrejme nachádzajú zásoby ľadu, podobne ako aj na Mesiaci.
Voda na póloch
O prítomnosti vody na najmenšej a najhorúcejšej planéte slnečnej sústavy sa pritom špekuluje už desaťročia. "Zistenie amerických vedcov potvrdzuje pozorovania z pozemských radarov, ktoré už predpokladali, že na povrchu tejto planéty môže byť voda. Merkúr však stále ostáva najmenej preskúmanou planétou celej sústavy," potvrdil pre HN astrofyzik Ján Tóth. Tvrdí, že vzhľadom na obežnú dráhu Merkúra slnečné lúče na jeho póly ešte nikdy nedopadli. "Aj napriek tomu, že Merkúr je tak blízko Slnka, teplota v týchto oblastiach je okolo mínus 170 stupňov Celzia," povedal astrofyzik. Teplotný rozdiel medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou tak presahuje až 700 stupňov.
Ľad sa pravdepodobne do oblastí pólov dostal v priebehu niekoľkých miliárd rokov, keď ho bombardovali roje komét, ktoré prilietali z hlbín vesmíru do našej slnečnej sústavy. Pri náraze sa časť vody z jadra kométy mohla dostať pod povrch planéty, kde bola uložená v podobe ľadu, ktorý prekryl jemný prach. Ten pôsobil ako tepelná izolácia.
Astronómovia pôvodne predpokladali, že na povrchu planéty voda v žiadnom prípade byť nemôže. Neprítomnosť atmosféry a blízkosť k Slnku totiž jej prítomnosť vylučovali.
Predchádzajúce pokusy
Napriek tomu už pred 20 rokmi astronómovia Duane Mulhelm a Bryan Butler začali študovať nezmapované oblasti planéty prostredníctvom 70-metrovej antény v kalifornskom Goldstone. Na veľké prekvapenie namerali silný odraz radarového signálu z oblasti severného pólu planéty, ktorý sa veľmi podobal odrazom polárnych čiastočiek na Marse. O 13 rokov neskôr podobné merania potvrdili aj pre južný pól planéty. Pripustili to i výkonné rádioteleskopy, ale ešte predtým aj meranie sondy Mariner 10 v 70. rokoch. "Tá bola predchodcom Messengera. Mariner však preskúmal len asi niečo vyše tretiny povrchu Merkúra," vysvetlil Tóth.
Jeho nástupcu Messenger vypustila NASA do vesmíru v roku 2004. Sonda počas svojho letu preletela takmer osem miliárd kilometrov, pričom počas predchádzajúcich troch preletov okolo Merkúra vyhotovila čiastočné mapy jeho povrchu. Na obežnej dráhe Merkúra bude obiehať najbližší rok v minimálnej výške 200 kilometrov. Na palube sondy sa nachádza sedem prístrojov, pomocou ktorých vedci planétu skúmajú. Už v utorok poslala na Zem asi 360 snímok, ktoré vedci začali spracovávať. Záplava fotografií bude pokračovať aj v najbližších dňoch a týždňoch. Jozef Tvardzik