Svojho najväčšieho konkurenta by mala predstihnúť v roku 2013 a stať sa tak svetovou jednotkou vo vede a výskume. Tvrdí to najnovšia štúdia britskej akadémie vied Royal Society. Tá pripomína, že kým v roku 1996 publikovali Spojené štáty desaťkrát viac odborných štúdií ako Čína, už o dva roky neskôr sa tento rozdiel znížil na polovicu a v roku 2013 by podľa najnovších odhadov mala mať vo vedeckej oblasti jednoznačne prevahu Čína.
Budíček pre Západ
Podľa spoluautora štúdie Chrisa Llewellyna Smitha nie je výsledok v žiadnom prípade prekvapujúci, keďže Čína v posledných rokoch nalieva do výskumu miliardy dolárov. Od roku 1999 každý rok zvyšovala dotácie do vedy až o pätinu a v súčasnosti predstavujú už 100 miliárd dolárov ročne. "Myslím si, že je to veľký prínos a pre krajinu pozitívne. Pre nás to však znamená budíček, aby sme nezaspali na vavrínoch,“ povedal Smith.
okrem toho upozorňuje aj na to, že vedecký výskum v USA bude klesať i naďalej a do popredia sa dostanú krajiny ako Japonsko či Francúzsko, ktoré čínsku výzvu prijmú.
Cielená stratégia
Experti zdôrazňujú, že Čína sa v posledných rokoch zmenila zo svetovej dielne na vyspelú výskumnú krajinu s obrovskými štátnymi dotáciami. "Výhodou je dlhodobá stratégia investícií do výskumu, ktorá nepodlieha zmene vládnej garnitúry. Ide o skutočne investované prostriedky, nie o sľuby,“ povedala pre HN analytička na medzinárodné vzťahy Alice Savovová.
Okrem toho z čínskych univerzít vychádza každoročne vyše milióna študentov. Mnohí z nich odchádzajú do zahraničia, hlavne do USA, kde získavajú kvalitné vzdelanie. "Študenti sa domov vracajú aj za menšie peniaze, ale prinesú nové poznatky, ktorými chcú Čínu budovať,“ povedal pre HN astrofyzik Peter Vereš. Tým sa výrazne líšia od európskych študentov, ktorí v USA zvyčajne ostávajú. "Ja sám o mesiac odchádzam do Ameriky a neviem, ako dlho tak ostanem,“ tvrdí vedec. Upozorňuje však, že rastúci počet publikácií nemusí nevyhnutne znamenať aj zvyšovanie kvality. "Aj kvôli tomu by som pracovať do Číny zatiaľ nešiel,“ dodal Vereš.