Pôvodný plán protiraketovej obrany v strednej Európe vznikal niekoľko rokov a jeho náhle zrušenie považujú mnohí za obrovský krok späť. Teraz treba prísť s plánom, ako ochrániť európske územie, tvrdí bývalý námestník šéfa NATO Marshall Billingslea.

Prezident Barack Obama prednedávnom definitívne zrušil projekt protiraketovej obrany v Poľsku a Česku. Bol to podľa vás šťastný krok?
Pôvodný plán protiraketovej obrany vznikal niekoľko rokov a vložilo sa doň množstvo snahy. Bol konsenzom 26 členských krajín NATO o určitej hrozbe a možnostiach, ako proti tejto hrozbe bojovať. To náhle zrušenie všetkej tejto snahy prekvapilo mnohých a mnohí ho považujú za obrovský krok späť. Faktom je, že Irán prakticky hneď na druhý deň vypálil rakety, ktoré sú schopné zasiahnuť Paríž alebo Berlín.

Viceprezident Joe Biden teraz vo Varšave a Prahe predstavuje nový plán USA...
Rozhodne je nevyhnutné prísť s plánom, ako ochrániť európske územie. V tejto chvíli sú USA a Kanada jediné krajiny NATO, ktoré sú schopné ubrániť sa vyvíjaným raketám dlhého doletu. Severoatlantická aliancia má program, je to veľmi obmedzený program proti raketám krátkeho doletu, ktorý stále pokračuje. A ja dúfam, že ho NATO aj dokončí, lebo je to nateraz jediný program, ktorý ochráni Európu. A to je podstatné. No nateraz nemáme žiadny plán, ako sa ubrániť pred raketami stredného doletu.

Je šanca, že bude NATO pri tvorbe budúceho protiraketového systému spolupracovať s Ruskom?
NATO už s Ruskom na protiraketovom systéme pracuje dlho. Práve tieto programy bývali pod mojou kompetenciou, kým som v NATO pôsobil. Dôvod, pre ktorý boli ruské argumenty proti pôvodnému programu také nepravdivé, je, že Rusi vždy presne poznali realitu všetkého, čo bolo navrhnuté, Rusi rozumejú fyzike, vedia, že je veľmi ťažké zneškodniť raketu raketou. Rusko stále považuje za nevyhnutné odmietať NATO, čomu nerozumiem.

Boli za rozhodnutím zrušiť radar v strednej Európe záujmy Ruska?
Ak to mala byť bilaterálna vec medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ako sa vyrovnať s Iránom, zrejme došlo k pozitívnemu kroku. No nepredpokladám, že sa podarí prísť s natoľko schopným programom, ako bol ten pôvodný.

Aký vplyv má súčasná hospodárska kríza na obranu?
V týchto dňoch máme veľmi málo krajín, ktoré dávajú veľké financie do programu obrany. Máme iba štyri či päť štátov, ktoré dávajú dve percentá HDP do obrany. To má veľmi negatívny vplyv na schopnosť alebo možnosti krajín financovať operácie v Afganistane, modernizovať vojská tým, že im poskytnú to najlepšie vybavenie, aké potrebujú. Informačné technológie sú veľmi drahé a vyvíjajú sa veľmi rýchlo. To aliancii spôsobuje množstvo problémov. A stavia to USA do nepríjemnej situácie, že poskytuje tri štvrtiny celého financovania armády NATO. Tiež to stavia európske ministerstvá obrany do značnej nevýhody, pretože väčšina výskumu zahŕňa doláre alebo nejakým spôsobom vychádza zo Spojených štátov. USA dáva do tohto výskumu približne šesťkrát viac financií ako celá EÚ dohromady.

Môže na krízu doplatiť i svetová bezpečnosť?
Samozrejme, na bezpečnosť sveta má kríza veľmi negatívny dosah. Pretože sme videli, že svet jednoducho nechce a nemôže mať jedinú veľmoc, ktorá by mala mať rolu akéhosi strážcu poriadku. Ani Spojené štáty túto funkciu zastávať nechcú. Ale svet ťaží z veľkého množstva slobodných demokratických štátov, čo v konečnom dôsledku je to jediné, čo aliancii umožňuje fungovanie. Všetky tieto demokratické krajiny sú zaviazané chrániť jednu obranu, a teda i jednu bezpečnosť. Všetky musia prinášať témy, ak to má fungovať. A toto by nemalo byť spochybňované. Žiaľ, zdá sa, že to spochybňované začína byť.

Mnohé národné vlády začali pri budúcoročných škrtoch v rozpočte práve pri obrane. Znamená to, že pre jednotlivé krajiny je obrana najmenej dôležitá?
Áno, myslím si, že presne v tom to je. Je to vec priorít, je to vec akéhosi parazitovania, že možno môžeme ušetriť v rozpočte peniaze na nejaké sociálne programy, pretože v konečnom dôsledku sú tu Spojené štáty, ktoré to vykryjú... Ale takto to nefunguje. Keď bola ekonomika v poriadku, obranné rozpočty nijak z ekonomického rastu neťažili. A zrazu, keď je ekonomická situácia zlá, obranné rozpočty sú neúmerne obmedzované.

Aké kľúčové úlohy v otázke svetovej bezpečnosti čakajú NATO v blízkej budúcnosti?
NATO sa teraz tvorí na ďalších 20 rokov dopredu. Verejnosť sa dozvie, aké plány NATO má, aké sú jej predstavy. Veľký dôraz treba klásť na úlohu obrany, armády a bezpečnosti vo svete. Ak sa nepodarí zhodnúť sa na týchto zásadných záležitostiach, potom o dvadsať rokov už NATO nebude mať význam. Potom budeme musieť prehodnotiť spôsob, akým chceme zabezpečiť svetovú bezpečnosť.