Lídrov Európskej únie čaká dnes a zajtra na summite v Bruseli niekoľko ťažkých otázok. Jednu z najhorúcejších debát by mali zviesť o kreslo predsedu Rady únie, teda akéhosi prezidenta EÚ. A to aj napriek tomu, že kým nevstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, tento post nevznikne. Najskôr musí eurodohodu podpísať český prezident Václav Klaus a odklepnúť tamojší Ústavný súd.

Za jedného z najvážnejších kandidátov na prestížny post prvého európskeho prezidenta sa považuje luxemburský premiér a zároveň šéf eurozóny Jean-Claude Juncker. Tento týždeň pripustil, že by sa o prezidentské kreslo mohol uchádzať. Ešte dlhšie sa skloňuje meno bývalého britského predsedu vlády Tonyho Blaira. Práve jeho osoba však Európu rozdeľuje na dva tábory. Podporu mu už sľúbili Francúzi, Nemci a, samozrejme, Briti, ostro proti nemu vystúpili napríklad Poľsko či krajiny Beneluxu. "Mnohí mu nemôžu odpustiť to, ako presadzoval vojnu v Iraku. Bolo by veľkým paradoxom, keby človeka, ktorý vo veľkom rozdelil Európu v oblasti zahraničnej politiky, teraz požiadali, aby Európsku úniu spojil, aby sa stal jej tvárou a zabezpečil konsenzus medzi členskými štátmi,“ uviedla pre HN analytička londýnskeho think-tanku Open Europe Sarah Gaskellová.

Najskôr Lisabon
V Bruseli budú európski lídri s veľkou pravdepodobnosťou diskutovať o možných kandidátoch na funkciu prezidenta. Staronová nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy mali na túto tému včera dokonca neskorú večeru. Predpokladalo sa, že budú hovoriť o podpore pre Tonyho Blaira. Pôvodne sa malo o konkrétnom mene hlasovať už na aktuálnom summite.

Nový prezident na zvolenie potreboval nadpolovičnú väčšinu hlasov od členských štátov. Vyplýva to z Lisabonskej zmluvy, ktorá však stále definitívne nemá zelenú. Ďalší postup voľby je preto neistý. "S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o lobing za zatvorenými dverami a rôzne výmenné obchody medzi členskými štátmi, a to najmä medzi "veľkou trojkou“. Preto je absolútne možné, že Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia vytvoria akési spojenectvo a rozdelia si najdôležitejšie posty vytvorené Lisabonskou zmluvou medzi sebou. A od možnosti rozhodovania odstavia malé krajiny, akou je Slovensko, ktoré sa tak budú musieť uspokojiť so všetkým, čo prijmú,“ povedala Gaskellová.

Svoj hlas však pri voľbe predsedu rady budeme mať i my. "Pre Slovensko je ideálny taký kandidát, ktorý dokáže efektívne zladiť záujmy jednotlivých štátov bez ohľadu na ich veľkosť, čo umožní aj štátom s takou veľkosťou, akú má Slovensko,“ uviedla pre HN štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štroffová. "O konkrétnej podpore však môžeme hovoriť až po tom, keď budú známe oficiálne kandidatúry,“ dodal pre HN hovorca rezortu diplomacie Peter Stano.

Funkciu vytvorí osobnosť
Funkciu predsedu rady ustanovuje Lisabonská zmluva. Znamená, že predsedníctvo v únii už formálne nebude rotujúce, ale jeden prezident bude vo funkcii dva a pol roka. Nie je však jasné, aké konkrétne právomoci a povinnosti bude mať. "Funkciu stáleho prezidenta do veľkej miery dotvorí samotná osobnosť, ktorú na tento post zvolia. Kým Blair rozhodne nebude ochotný vykonávať iba formálnu funkciu, od Junckera očakávame, že skôr zastreší Európsku úniu ako takú, že bude viesť summity a podobne,“ povedala Gaskellová. Preto ani nemožno povedať, či by Juncker ako súčasný šéf eurozóny, luxemburský premiér, no zároveň i minister financií dokázal Európsku úniu dostať z finančnej krízy. "Nateraz je maximálne neisté, nakoľko, ak vôbec, bude prezident mať možnosť bojovať proti kríze. To bude skôr úloha pre parlamentné výbory,“ dodala Gaskellová.