Západ hľadá horúčkovito cesty, ako pomôcť líbyjskej opozícii. Jedno jednoduché riešenie je po ruke: sprísnenie sankcií pre Kaddáfího režim, ktoré navrhuje medzi inými nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle, môže priškrtiť Kaddáfího finančné kohútiky. Okamžitú úľavu pre civilistov však neprinesie.
Ako teda môže zahraničie reagovať? Ponúkajú sa tri možnosti.
1. Materiálna podpora
Na prvý pohľad schodné riešenie. Úradníci OSN preto plánujú humanitárnu pomoc, na ktorú čaká až milión Libyjčanov. Ľudia z bombardovaných miest potrebujú zdravotnícky materiál, časom im môžu dochádzať aj potraviny, ktorých je zatiaľ na povstaleckom území dostatok.
Zložitejšie je to s možnosťou dodávok zbraní opozícii. Víkendové zadržanie skupiny britských diplomatov naznačilo, že nadviazať kontakty s líbyjskou opozíciou bude pre Západ ťažké. Povstalci nechcú Kaddáfímu poskytnúť zámienku, aby mohol povstanie interpretovať ako zahraničné sprisahanie. Dodávky zbraní by však chabo vyzbrojeným povstalcom nepochybne prišli vhod.
2. Bezletová zóna
Vyzerá to ako veľmi účinný krok. Po vytvorení bezletovej zóny volajú už niekoľko dní Británia a Francúzsko. Obe krajiny údajne pracujú na rezolúcii OSN, ktorá by jej vyhlásenie umožnila.
Návrh podporil aj vplyvný americký poslanec John Kerry, ktorý stojí na čele zahraničného výboru Senátu. Podľa neho by sa nejednalo o vojenskú intervenciu. Stačilo by vyradiť z prevádzky len Kaddáfího letiská a pristávacie dráhy.
Minister obrany Robert Gates má ale iný názor. Podľa neho by sa to fakticky rovnalo vyhláseniu vojny. Vytvorenie bezletovej zóny je tiež podmienené súhlasom medzinárodného spoločenstva. V ceste stoja Rusko, ktoré sa stavajú k návrhu zdržanlivo. Doterajšie skúsenosti nie sú jednoznačné. Bezletové zóny nad Irakom boli úspešné, naopak v Bosne nestáli v ceste masakrom civilistov.
3. Ozbrojený zásah
Je najmenej pravdepodobný, pretože na intervenciu chýba vôľa politikov aj verejná podpora. Predovšetkým Američania, ktorí sa snažia rýchlo vycúvať z vojenských angažmánov v Iraku a Afganistane, nemajú chuť na ďalšie dobrodružstvo. Obamova administratíva sa preto chová skôr zdržanlivo. Výsadok vo vzdialenej Líbyi by nemal verejnú podporu. Podľa britského týždenníka Economist sú Američania ochotní tolerovať straty v konfliktoch, ktoré sa javili ako zásadné pre ich záujmy - bola to Severná Kórea či Vietnam. Líbya takým príkladom nie je.
Avšak Obama včera vyhlásil, že NATO zvažuje vojenské možnosti v reakcii na vývoj situácie. Len niekoľko hodín predtým tajomník Aliancie Anders Fogh Rasmussen však povedal, že organizácia neplánuje vojenskú intervenciu voči Líbyi, ale musí sa pripravovať na všetky prípady.