Pred nami je hrboľatý terén

Ostatné týždne priniesli zo zámoria, ale čo je dôležitejšie aj zo starého kontinentu niekoľko optimistických signálov. Tie vo viacerých prípadoch prevýšili očakávania trhu. Vzhľadom na hĺbku aktuálnej recesie neradno význam týchto lastovičiek preceňovať.

Okrem toho, že pred hospodárstvom Eurozóny je slovami prezidenta našej ECB ešte „hrboľatý terén“, je dobré nezabúdať aj na časový posun medzi zlepšením niektorých z predstihových ukazovateľov, ako aj na rozsah trvácneho zlepšenia týchto indikátorov, ktorému by sa s dostatočnou dávkou istoty dalo prisúdiť aj očakávanie hospodárskej expanzie. Aj po dosiahnutí bodu stabilizácie v prepade doterajšej hospodárskej aktivity, je špecifikom aktuálneho cyklu najmä to, či a kedy sa zlepšenie makročísel prejaví na trhu práce.

Dôvod na opatrnosť

Ešte na začiatku augusta posilnila nadšenie na svetových trhoch americká správa o nižšom než očakávanom úbytku pracovných miest za júl (-247 tisíc). Hoci išlo o najnižší mesačný úbytok počtu pracovných miest od vlaňajšieho augusta, je dobre mať na pamäti, že zhoršovanie podmienok na americkom trhu práce, pokračuje, hoci pomalším tempom (od začiatku roku 2008 dosiahol celkový úbytok počtu pracovných miest za Atlantikom už 6,664 milióna).

Aj to je dôvodom na opatrnosť voči bezprostredným vyhliadkam pre rast zámorského domáceho dopytu aj po nádejnom skončení recesie. Vo všeobecnosti platí, že aby mohla trvácnejšie klesať nezamestnanosť, mal by sa najprv stabilizovať proces znižovania zamestnanosti (až s následným časovým odstupom možno očakávať opätovné príjmanie nových pracovníkov, rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti).

Neistý dopyt spotrebiteľov

Historické údaje od roku 1970 kladú medzi vývoj počtu pracovných miest (tradičné prvopiatkové štatistiky) a zmenu nezamestnanosti negatívnu koreláciu (korelačný koeficient -0,53). Ak by sme veľmi zjednodušene predpokladali lineárny vzťah medzi prvopiatkovými štatistikami a vývojom americkej nezamestnanosti (hoci tento vzťah nie je tak výrazne korelovaný), údaje za ostatných 40 rokov naznačujú, že historicky trvácnejšie znižovanie miery nezamestnanosti v zámorí sprevádza až oživenie mesačnej tvorby nových pracovných miest na 150-300 tisíc mesačne.

Až do chvíle, kým prvopiatkové štatistiky nezačnú prinášať výrazne kladné výsledky preto platí, že neistá situácia na zámorskom trhu práce nebude priať rýchlemu, ani výraznému oživeniu domáceho spotrebiteľského dopytu (ten navyše v ostatnom roku prejavil oproti historickým úrovniam aj výrazne vyšší sklon k úsporám, na úkor spotreby).

Recesia s titulom najväčšia

Ešte výraznejšia je korelácia medzi indexom nemeckej podnikateľskej dôvery IFO a medziročnou reálnou zmenou nemeckého HDP (kladný korelačný koeficient 0,784). Tá na dátach od začiatku 90-tych rokov v prípade zjednodušeného vzťahu naznačuje, že obdobia hospodárskej expanzie spravidla sprevádzali priemernú štvrťročnú úroveň nemeckej podnikateľskej dôvery prevyšujúcu 92,5 bodu.

Augustové zlepšenie indexu nemeckej podnikateľskej dôvery (90,5 bodu) na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho septembra je tak síce nádejným signálom, už aj z čisto historického pohľadu nie je zatiaľ zárukou návratu trvácneho rastu. Netreba ani pripomínať, že pre účely tohto jednoduchého porovnania sú brané do úvahy obdobia nedávnej minulosti. Recesia, ktorú svetové hospodárstvo absolvovalo tento raz si z pohľadu viacerých parametrov zasluhuje titul najhlbšej v povojnovej histórii. Aj pri interpretácii uvedených historických vzťahov sa preto treba radšej prikloniť ku pesimistickejšej strane.

Krehkosť očakávaní

Hĺbka aktuálnej recesie, časový posun, ktorý aj v prípade predošlých štandardných oživení bol medzi prvými signálmi zlepšenia a obratom situácie v reálnej ekonomike, ale aj trend spomaľovania jadrovej inflácie v zámorí aj v Eurozóne pripomínajú, že prostredie „hrboľatej cesty“ oživenia v horizonte nasledujúcich štvrťrokov stále neznamená vyhliadky na rýchle opätovné zvyšovanie základných úrokových sadzieb Fedu, ani ECB. Nie len pre črtajúci sa otáznik nad rizikom deflácie, no najmä pre krehkosť očakávaného oživenia bude pokračovanie v uvoľnenej menovej politike potrebné dlhšie, než zvyčajne.

Toľko populárni kuvici strašiaka „tlačiarne peňazí a hyperinflácie“ si môžu pripomenúť, že v júli sa v Eurozóne medziročný rast peňažnej zásoby meranej agregátom M3 opäť, už 15-ty mesiac po sebe, spomalil na 3,0% (z 3,6% v júni, 12,5% v októbri 2007, a oproti implicitnému cieľu ECB na úrovni 4,5%).

Veľmi pomalé oživovanie

Rast objemu úverov súkromnému sektoru sa v júli v Eurozóne spomalil na najnižšiu úroveň v doterajšej histórii (0,6%). Aj táto správa potvrdzuje, že v prostredí neistých vyhliadok na trhu práce a prebytku priemyselných kapacít po hlbokom prepade priemyselnej aktivity domácnosti ani firmy neoplývajú dopytom po nových úveroch. Aj to pripomína, že potenciálne oživenie bude skôr pomalšie a len mierne.

Napriek tomu, že dynamika najlikvidnejšieho agregátu M1 rastie nepomerne rýchlejšie, aby sa dostupná likvidita prejavila pri podpore nádejnej konjunktúry, vyžiada si to najprv citeľné oživenie investičnej a spotrebiteľskej dôvery. A tou zatiaľ hlavy spotrebiteľov a firiem neoplývajú.