"Skúmali sme vzorky dažďovej vody v celej krajine a v niektorých z nich sme namerali rádioaktívny jód 131, ktorý pravdepodobne pochádza z Japonska,“ potvrdil včera pre americký denník Boston Herald John Auerbach zo zdravotníckej inšpekcie v štáte Massachussetts.
Práve v tomto štáte zistili jód v dažďovej vode, ktorého koncentrácia by však pre ľudí nemala byť nebezpečná. Napriek tomu ľudia v Amerike s obavami sledujú situáciu. "Pijem radšej balenú vodu, ktorú kúpim v obchode. Človek nikdy nevie, čo vypije alebo zje v potravinách,“ povedala pre HN Slovenka Estera Mlchová žijúca v Bostone.
Prestrelka na internete
Slovenka rovnako ako ostatní ľudia pozorne sleduje správy a prípadné odporúčania úradov. Tie zatiaľ upokojujú, že hodnoty rádioaktívneho jódu sú nepatrné. Strach z rádioaktivity pritom nemajú iba obyvatelia Massechusetts, ale aj niektoré americké štáty na západe - Kalifornia, Washington, Colorado, Havaj či Nevada, kde tiež namerali v dažďovej vode rádioaktivitu.
V pohotovosti sú však aj vodohospodári, ktorí intenzívne monitorujú umelé nádrže Quabbin a Wachusetts, zásobárne vody pre 2,5 milióna obyvateľov štátu Masschussetts. "Prvé výsledky z oboch nádrží sú pre obyvateľov dobré,“ potvrdil pre americké médiá Richard K. Sullivan zo Štátnej správy pre energetiku a životné prostredie.
Napriek varovaniam úradov pred vyvolávaním paniky sa na internetových diskusiách rozpútala divoká prestrelka. Ľudia neveria oficiálnym hodnotám, ktoré predstavujú úrady. "Pamätajte, keď prší, kráčajte radšej so zatvorenými ústami. Nikdy neviete, čo sa vám stane,“ napísal jeden z diskutujúcich.
Na druhej strane, ďalší tvrdia, že informácie vyvolávajú zbytočné napätie, keďže radiácii sú ľudia vystavení každý deň v rôznych formách. "Kvôli týmto zbytočným údajom sa budú utrácať milióny dolárov na nepotrebné projekty, ktoré majú zabrániť radiácii v budúcnosti.“
Rádioaktivita u nás?
Z Japonska a Ameriky sa však rádioaktívny dážď môže dostať aj k nám. "Je prirodzené, že ak bude pokračovať západné prúdenie vetra, tak by rádioaktívny mrak mal cirkulovať okolo Zeme niekoľkokrát, kým úplne nezmizne,“ povedal pre HN klimatológ Milan Lapin. Dodal, že radiácia by sa mala oblačnosťou a zrážkami zmývať z ovzdušia a usadzovať sa na povrchu Zeme.
Kým sa však mrak dostane k nám, pre ľudí už nebude znamenať žiadnu hrozbu. "Aj keby sme namerali rádioaktívny jód, v takých nízkych hodnotách je neškodný a v prírode sa rozpadne počas ôsmich dní,“ povedala pre HN šéfka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková.