Minulý týždeň zverejnila medzinárodná organizácia Amnesty International pravidelnú správu o porušovaní ľudských práv.
Dokumentuje, že aj minulý rok milióny ľudí po celom svete trpeli pre porušovanie ľudských práv. Keď sa hlavným programom dňa sa stala "vojna proti terorizmu" nejedna vláda sa poponáhľala vytvoriť dojem, že si musíme vybrať medzi ľudskými právami alebo bezpečnosťou. Mimoriadne šokujúci je najmä fakt, že aj vlády demokratických krajín akoby zabudli, že bezpečnosť občanov znamená aj poskytnutie ochrany pred mučením, miznutím či zabitím. Ľudské práva jednoducho nemožno vnímať ako prekážku pre bezpečnosť, pretože sú jej podmienkou.
Najrozšírenejším porušovaním ľudských práv bolo aj v roku 2001 mučenie a zlé zaobchádzanie páchané štátnou políciou a väzenskými dozorcami. Viaceré vlády využili útoky z 11. septembra na prijatie opatrení, ktoré "v mene posilnenia národnej bezpečnosti" viedli k nerešpektovaniu ľudských práv a k obmedzovaniu základných politických slobôd -- najmä prejavu a združovania.
n Balkán
Stav ľudských práv sa výrazne zhoršil v Macedónsku. Od začiatku roka sa vystupňovalo napätie medzi macedónskymi bezpečnostnými silami a ozbrojenou skupinou etnických Albáncov -- Národnou oslobodzovacou armádou. Hlásené bolo bezohľadné zabíjanie civilistov páchané bezpečnostnými silami. Albánska Národná oslobodzovacia armáda bola obviňovaná z únosov a z krutého zaobchádzania s civilistami. Do Bosny a Hercegoviny sa stále nemohli vrátiť desaťtisíce utečencov, pretože situácia v krajine pre nich nebola bezpečná. Tí, ktorí sa vrátili, boli diskriminovaní pri hľadaní zamestnania, získavaní vzdelania či sociálnej starostlivosti. Pokračovali súdne procesy v rámci Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Domáce súdy v Bosne a Hercegovine a v Kosove vyšetrili a potrestali len zopár páchateľov vojnových zločinov a iných porušení ľudských práv. V júni dopravili srbské úrady do Haagu bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča. Mnohí ďalší obvinení však zostávajú na slobode, a dokonca aj pri moci.
n Ruská federácia
Čečenské a ruské ozbrojené sily veľmi vážne porušovali ľudské práva a aj medzinárodné humanitárne právo. Ruské jednotky svojvoľne, bez obvinení a súdov, zadržiavali ľudí v tajných centrách a v jamách vyhĺbených v zemi. Páchali tiež mučenie a rozšírené bolo každodenné zlé zaobchádzanie s civilistami. Hlásené boli prípady "zmiznutí" a mimosúdne popravy.
n Mučenie
V mnohých európskych krajinách, najmä v Albánsku, Gruzínsku, Litve, Rumunsku a Španielsku bolo zdokumentované mučenie a zlé zaobchádzanie, páchané na policajných staniciach a v zadržaní.
Alarmujúce bolo systematické mučenie v Turecku. Odohrávalo sa hlavne počas prvých dní zadržiavania obetí na policajných staniciach. Tisícky väzňov boli zadržiavané v dlhodobej izolácii v špeciálnych bezpečnostných väzniciach.
n Rasistické útoky
V krajinách celej západnej Európy vrátane Belgicka, Fínska,
Francúzska, Nemecka, Rakúska, Španielska, Švajčiarska a Talianska boli národnostné menšiny a cudzinci vrátane žiadateľov o azyl vystavení rasistickým útokom. Polícia zle zaobchádzala hlavne s Rómami. Vo viacerých prípadoch sa jej
nepodarilo ochrániť Rómov pred útokmi, a to najmä v Bulharsku, Českej republike, Grécku, Maďarsku, na Slovensku a v Juhoslovanskej zväzovej republike.
n Život po 11. septembri
Vo Veľkej Británii bola v decembri 2001 v skrátenom konaní prijatá nová bezpečnostná legislatíva. Ministrovi zahraničia umožňuje iba na základe tajných dôkazov, bez obvinenia alebo súdu nariadiť časovo neobmedzené administratívne zadržiavanie akéhokoľvek cudzieho štátneho príslušníka "podozrivého z medzinárodného terorizmu a ohrozovania národnej
bezpečnosti". Vzniká tak tieňový súdny systém, v ktorom neexistujú formálne záruky pred zneužitím moci. V Bosne a Hercegovine zadržiavali jednoty SFOR najmenej tucet
podozrivých z "teroristických činov", hoci oficiálne nebolo proti nim vznesené žiadne obvinenie. V niektorých krajinách boli žiadatelia o azyl po zmanipulovaných azylových procedúrach deportovaní naspäť do krajiny pôvodu. Európska únia zaviedla nové prekážky pre utečencov. Mnohí z nich boli vrátení do takzvaných bezpečných krajín mimo EÚ. Počas "vojny s terorizmom" vzrástla tendencia vykresľovať cudzincov -- a utečencov obzvlášť -- ako "teroristov".
n Boj proti beztrestnosti
V júni 2001 boli v prvom belgickom súdnom procese, ktorý sa konal na základe všeobecnej súdnej právomoci, odsúdení štyria Rwanďania žijúci v Belgicku. Súd ich uznal za vinných zo spáchania vojnových zločinov počas rwandskej genocídy v roku 1994. Do konca roka boli v Belgicku vďaka všeobecnej súdnej právomoci podané trestné oznámenia na minulých i súčasných predstaviteľov viac ako pätnástich štátov. Napriek tomuto pokroku v boji proti beztrestnosti, odmietlo Taliansko uplatniť medzinárodný zatykač, vydaný na Rwanďana žijúceho v Taliansku, podozrivého zo spáchania genocídy a zločinov proti ľudskosti.