Mexiko, dosiaľ verný spojenec USA a teraz navyše nestály člen Rady bezpečnosti OSN, sa v irackej kríze postavilo na protivojnovú stranu. Mexičania sa boja, že im Američania dajú ich postoj k vojne pocítiť a poškodia sa tak trvale dobré vzťahy a ekonomická spolupráca. "Gringos nám to nezabudnú a neodpustia," hovorí Fabiola Cuellarová, dvadsaťdeväťročná webdizajnérka z Mexico City. "Bush to Mexiku určite vráti."
"Americká vláda bude teraz viac šikanovať mexických ilegálnych emigrantov a americké firmy budú prepúšťať Mexičanov," pridáva sa tridsaťtriročný učiteľ Francisco Cordoba. On i Fabiola súhlasia s rozhodnutím svojej vlády postaviť sa proti vojne.
Vzťahy Mexika a USA boli donedávna vynikajúce. V roku 2001 nový americký prezident -- napriek tradícii -- namiesto do Kanady zamieril na prvú zahraničnú cestu do Mexika. Zdalo sa, že Washington nebude mať vo svete bližšieho spojenca.
Mexická vláda, dosiaľ silne proamerická, sa však v otázke Iraku ocitla pod tlakom protivojnovo naladenej verejnosti a opozičných strán. Mexiko tohto roku v júni čakajú parlamentné voľby a nálada verejnosti je pre vládu nesmierne dôležitá. Prezident Vicente Fox sa preto v televíznom prejave -- deň po Bushovom ultimáte Saddámovi -- verejne vyslovil proti ozbrojenému konfliktu. Naklonil si tým verejnú mienku a opozícii vyfúkol predvolebnú tému, ale súčasne podráždil Washington, ktorý predtým vynaložil značné úsilie o získanie mexickej podpory.
Podľa Andrésa Oppenheimera, uznávaného komentátora floridského denníka Miami Herald, v dôsledku irackej krízy citeľne ochladol predtým priateľský vzťah Foxa a Busha. Americký prezident si nedávno počkal štyri dni, než odpovedal Foxovi na telefonát. To, že bol Bush mexickou pozíciou "sklamaný", uznal potom verejne i Vicente Fox.
Podľa odborníkov má však diplomatická roztržka dočasný a povrchný charakter. "Medzi oboma krajinami neexistuje hlboký nesúlad," komentoval situáciu Ernesto Rodríguez z Centra pre výskum Severnej Ameriky z Mexickej národnej autonómnej univerzity. "USA i Mexiko majú širokú škálu spoločných záujmov, a tie kvôli Iraku neprestali existovať. Normálnym spôsobom pokračuje i komunikácia na všetkých úrovniach -- okrem tej najvyššej."
Diskutuje sa o možných ekonomických následkoch diplomatického sporu. Ekonomické vzťahy so severným susedom sú pre mexickú ekonomiku kľúčové -- do a zo Spojených štátov denne prúdi tovar priemerne za 700 miliónov dolárov a spoza Rio Grande prichádzajú do Mexika asi dve tretiny zahraničných investícií. K poklesu obchodnej výmeny či obmedzeniu investícií by však muselo prísť skôr rozhodnutím jednotlivých firiem než zásahom z Bieleho domu.
Ani predstavitelia washingtonskej administratívy nepotvrdzujú obavy z masívnej americkej odplaty. Minister vnútra bezpečnosti Tom Ridge minulý týždeň na svojej schôdzke s mexickým ministrom vnútra možnosť "pomsty" zo strany Washingtonu odmietol. Minister zahraničia Colin Powell kanadskej televízii CBC povedal: "Cítime sa (postojom niektorých krajín amerického kontinentu) sklamaní? Áno. Prekonáme to? Nepochybne áno. ... Pokiaľ ide o Kanadu, Mexiko a Čile, sú to naši blízki priatelia." Mexiko má v ruke dva triumfy. Po prvé sa môže oprieť o početnú mexickú komunitu v Spojených štátoch. Tá je sústredená vo volebne kľúčových štátoch ako Kalifornia, Texas či Illinois. Voliči mexického pôvodu môžu zohrať dôležitú rolu v októbri 2004 pri Bushovom pokuse o znovuzvolenie.
Druhým mexickým triumfom je viac než 3 000 km dlhá spoločná hranica, cez ktorú môžu do USA prúdiť ilegálni emigranti, drogy a teraz i teroristi. Bez mexickej spolupráce by sa ochrana tejto hranice značne skomplikovala. Foxova vláda v posledných dňoch posilnila ochranu hranice rozmiestnením tisícov vojakov. "Mexiko dáva všetky svoje bezpečnostné prostriedky k dispozícii Spojeným štátom," hovorí k tomu politológ Rodríguez. Američania to podľa všetkého vnímajú a oceňujú.
StoryEditor