Pred štyrmi rokmi prišiel do Bieleho domu so sľubom zmeny, v ktorú Amerika môže veriť. Do prezidentského kresla však nastúpil v najhoršom čase, kedy štartovala recesia americkej ekonomiky, ktorá napokon výrazne skomplikovala jeho ekonomickú politiku.
Napriek vysokej nezamestnanosti a nedokončeným reformám dali v utorok Američania svojmu prezidentovi druhú šancu. Barack Obama sa tak po druhýkrát stal prezidentom, ktorý sľubuje ráznejšie pokračovanie v začatej práci. „Znovuzvolenie Obamu je pre Ameriku dobrá správa, pretože vyhral nad Romneyho kampaňou založenou na pesimizme o stave ekonomiky. Voliči uznali, že Obamova politika je na polceste a len jej ďalšie pokračovanie má šancu zotaviť USA z recesie,“ povedal pre HN bývalý člen americkej snemovne reprezentantov Glenn Nye.
Životná dráha
Prvé roky života Baracka pritom nenaznačovali, že by sa raz mal stať prvým afroamerickým prezidentom v histórii USA. Narodil sa pred 51 rokmi v havajskej metropole Honolulu Keňanovi a Američanke. Keď mu boli len dva roky, rodičia sa rozviedli a Barack odišiel na niekoľko rokov do Indonézie, kde sa jeho matka po rozvode opäť vydala. V desiatich rokoch sa vrátil k starým rodičom do Honolulu. Obama vraj dlhé roky vnútorne bojoval so svojím zmiešaným rasovým pôvodom, čo neskôr opísal vo svojej autobiografii.
Po strednej škole v Los Angeles vyštudoval medzinárodné vzťahy na Columbijskej univerzite a právo na Harvarde. Svoju manželku Michelle Robinsonovú spoznal v roku 1992 v chicagskej advokátskej kancelárii, kde mu bola pridelená ako stážistka. O dva roky sa s ňou oženil a začal prednášať na právnickej fakulte Chicagskej univerzity, kde vyučoval ústavné právo dvanásť rokov.
Politická kariéra
Politickú kariéru začal v štáte Illinois, keď ho v roku 1996 zvolili ako prvého Afroameričana za senátora. Obama však mieril vyššie a chcel sa presadiť v politike na federálnej úrovni. O štyri roky neskôr sa mu to ešte vo voľbách do Snemovne reprezentantov nepodarilo, v demokratických primárkach uspel až v ďalšom volebnom období. Od roku 2005 tak zasadol do amerického Senátu, odkiaľ presadil viacero zákonov zameraných najmä na zdravotnú starostlivosť a boj proti rasizmu, pričom sa mu viackrát podarilo získať podporu republikánov. Vďaka svojim úspechom ho prestížny časopis Times niekoľkokrát zaradil medzi najvplyvnejších ľudí sveta.
S myšlienkou uchádzať sa o posť prezidenta USA prišiel v roku 2007. Napriek tomu, že bol dlho v prieskumoch dvojkou za Hillary Clintonovou, svoje líderstvo potvrdil v primárkach. V novembri 2008 po prvýkrát napokon zvíťazil v prezidentských voľbách, keď sa mu podarilo poraziť republikánskeho kandidáta Johna McCaina.
Obamove jednoznačné víťazstvo zaznamenalo pozitívny ohlas po celom svete. Prvotná eufória z jeho politiky bola taká silná, že dokonca presvedčila Nórsky volebný výbor, aby mu už v októbri 2009 udelili Nobelovu cenu mieru.
Vo funkcii prezidenta
S jeho prvým funkčným obdobím sa spája niekoľko kľúčových momentov. Za veľký úspech svet považuje dohodu s Ruskom o znížení jadrových zbraní, reformu fungovania finančných trhov, no najmä reformu zdravotníctva, ktorá je dodnes predmetom ostrých sporov medzi demokratmi a republikánmi. Jeho cieľom je poskytnúť všetkým Američanom výhodné poistenie, odporcovia však tvrdia, že pre zadĺžené USA je tento cieľ príliš drahý. Obamov tromf v zahraničnej politike bolo najmä zabitie vodcu teroristov Usámu bin Ládina či ukončenie vojny v Iraku a v Afganistane. Snažil sa tiež oživiť hospodárstvo a vytvárať pracovné miesta. To sa mu napriek čiastočne podarilo so stimulačným balíčkom vo výške viac ako 830 miliárd dolárov a zachraňovania automobiliek. Napriek tomu bola osempercentná nezamestnanosť v USA a nestabilný stav ekonomiky hlavným terčom kritiky kampane jeho republikánskeho súpera Mitta Romneyho.
Obama má povesť očarujúceho komunikátora, ale je kritizovaný za to, že si nebuduje lepšie vzťahy s predstaviteľmi Kongresu. Napriek nie celkom presvedčivému výkonu v kampani prezident nad republikánom v utorok vyhral a obhájil svoj post v Bielom dome na štyri roky. Prezident má s manželkou Michelle dve deti, hlási sa ku kresťanskej viere a ako prvý prezident USA verejne podporil manželstvá osôb rovnakého pohlavia.