Veľká Británia a Spojené štáty americké skúmajú, či je na stabilizáciu a obnovu Iraku potrebná nová rezolúcia OSN. Uviedol to odchádzajúci britský vyslanec v Iraku John Sawers v rozhovore pre včerajšie vydanie londýnskeho denníka Financial Times. Podľa jeho slov britská a americká strana individuálne i spoločne zvažujú všetky argumenty za a proti, ktoré by znamenali prijatie novej irackej rezolúcie. Predbežné rokovania o prípadnom novom dokumente by sa mohli začať v priebehu niekoľkých týždňov, domnieva sa Sawers. Predtým však Británia i USA budú chcieť poznať stanovisko Francúzska a Ruska -- stálych členov BR OSN, ktorí zhodne nesúhlasili s ich vojnou proti režimu Saddáma Husajna. Londýn a Washington predovšetkým zaujíma názor Paríža a Moskvy na úlohu, ktorú má v Iraku zohrávať OSN.
"Všetci sme si vedomí napätia v Bezpečnostnej rade OSN. Kým sa teda vydáme na cestu novej rezolúcie, chceme si byť istí, že je dosiahnuteľná takým spôsobom, ktorý podporí súčasné snahy spojeneckej koalície," zdôraznil Sawers, ktorý práve ukončil svoje trojmesačné pôsobenie vo funkcii osobitného vyslanca britskej vlády pre Irak. Napriek tlakom rozšíriť medzinárodnú prítomnosť v Iraku, aby sa vojenské i finančné bremeno rozdelilo rovnomernejšie, USA sa dosiaľ stavali chladne k myšlienke novej rezolúcie OSN. Zastávali názor, že existujúce rezolúcie poskytujú dostatočné právomoci pre iné krajiny, aby sa pridali k povojnovej obnove Iraku. Podobné stanovisko zastával aj Londýn -- ich najbližší partner vo vojne proti Iraku, ktorý ešte minulý mesiac vyhlásil, že žiadna nová rezolúcia nie je potrebná. Spojené štáty sa však napriek tomu usilujú získať pomoc zo zahraničia, ktorá by uvoľnila záťaž ležiacu na bedrách ich 148-tisícového vojska, ktoré majú v krajine.
O ďalších ozbrojených útokoch na americké vojská v Iraku včera informovala arabská satelitná televízia al-Džazíra so sídlom v Katare. Hlásené však boli iba zranenia. V meste Sámarrá zároveň došlo tiež k útoku na dom prominentného predstaviteľa irackej opozície. Wáfik as-Sammaraj, bývalý šéf vojenskej rozviedky za vlády Saddáma Husajna, odišiel do exilu v roku 1994 a odvtedy pracoval na zvrhnutí režimu.