Západní lídri momentálne diskutujú zvyšujúcu sa potrebu riešenia kybernetickej bezpečnosti. Zameriavajú sa najmä na ochranu inštitúcií a podnikov pred možnou špionážou zo strany Číny, Iránu a Severnej Kórey. Ktorákoľvek krajina však môže vlastniť alebo vyvíjať kybernetické zbrane, ktoré by mohli odstaviť počítačové siete v štáte, ktorému by chceli z politických alebo ekonomických dôvodov ublížiť, uviedol spravodajský server Financial Times.

K diskusii prispel nedávny škandál, ktorý otriasol Amerikou. Súvisel so špionážou významných svetových politikov. Británia by chcela zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobná vec opakovala. Britský politik Philip Hammond prehlásil, že Veľká Británia vyvíja široké spektrum nástrojov na odhalenie kybernetickej špionáže a hackerských útokov vrátane prípadných zásahov. Británia prijala do armády niekoľko počítačových špecialistov, ktorí budú mať na starosti práve bezpečnosť kybernetického priestoru.

Briti však chcú zájsť ešte ďalej a vo svete pretlačiť normy, ktoré budú upravovať používanie kybernetických zbraní. Podľa analytikov je však ich snaha zbytočná, pretože krajiny by v prvom rade museli verejne priznať, že kybernetické zbrane vlastnia, uviedol ďalej portál Financial Times. Žiadna svetová veľmoc nemá dostatočnú silu, aby takúto doktrínu presadila. Existuje síce neformálna právna úprava, ktorá používanie kybernetických zbraní upravuje, oficiálne pravidlá však neexistujú.