Drobná útla postava zahalené v bielom sárí s modrým okrajom, tak si všetci budú pamätať asi najznámejšiu misionárku všetkých čias. Svoj život zasvätila starostlivosti o „najbiednejších z biednych“ - dlhé roky opatrovala chorých, malomocných či opustené deti v uliciach indickej Kalkaty.
Narodila sa 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. Rádová sestra a katolícka misionárka albánskeho pôvodu, blahoslavená Matka Tereza je laureátkou Nobelovej ceny za mier (1979) a zakladateľkou rádu Kongregácie misionárok lásky.
V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt so sestrami z Loreta (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.
Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied vo Spojenom kráľovstve odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do indickej Kalkaty, kde pôsobila ako učiteľka zemepisu a dejepisu na St. Mary's High School. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam-lekárkam na ošetrovateľský kurz.
V roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza. Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Pomoci blížnym sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate v Indii.
Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv. V roku 1971 získala cenu mieru pápeža Jána XXIII., o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru.
Dňa 6. júna 1997 udelili Matke Tereze za jej celoživotnú misiu najvyššie ocenenie zákonodarného zboru USA, Zlatú medailu Kongresu. Šesť rokov po jej úmrtí dňa 9. októbra 2003, ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahorečenú.
Predstavená Kongregácie misionárok lásky navštívila aj Slovensko. Po prvý raz tu bola v Mariánskom roku 1987. Súčasťou jej pobytu bola i návšteva Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Jej druhá cesta na Slovensku sa začala 14. mája 1990. Na Kysuce prišla v sprievode biskupa Pavla Hnilicu a vtedajšieho sídelného nitrianskeho biskupa, kardinála Jána Chryzostoma Korca. V novootvorenom misijnom dome Nazaret v Čadci začali pôsobiť prvé štyri sestry - Kongregácie misionárok lásky. Rádové sestry z Kongregácie misionárok lásky pôsobia na Slovensku v Žiline a Bratislave.