Mnohí moslimskí muži sú vychovávaní v presvedčení, že si môžu vziať všetko, čo vidia, povedala v rozhovore pre Lidové Noviny 32-ročná aktivistka Zana Ramadaniová, ktorá v Nemecku niekoľko rokov viedla odnož svetového feministického hnutia Femen. Je preto potrebné posilniť postavenie žien v moslimských rodinách a emancipovať ich, tvrdí.

"Ich zapojením do západnej spoločnosti integrujeme aj budúce generácie prisťahovalcov," verí Ramadaniová. Sama vyrastala v rodine albánskych moslimov, islam však po príchode do Nemecka opustila a vstúpila ku kresťanským demokratom Angely Merkelovej. "Moja matka trvala na dodržiavaní moslimských pravidiel viac, ako bolo potrebné," spomína.

Silvestrovské sexuálne útoky v Kolíne nad Rýnom a v ďalších nemeckých mestách podľa nej jasne ukázali, že moslimskí muži sú vychovávaní v presvedčení o svojej nadradenosti. V Nemecku je však podľa nej akákoľvek kritika islamu tabuizovaná a každý, kto tak činí, musí počítať s tým, že bude ociachovaný ako rasista. "Ja si ale myslím, že my naopak máme povinnosť o tých veciach hovoriť," hovorí terajšia politička za CDU.

Prečo reagovalo tak málo nemeckých feministiek na sexuálne obťažovanie žien počas silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom a v iných mestách?

Súvisí to s tým, že všetky významné feministky u nás sú nemeckého pôvodu. Naopak, aktivistiek zaujímajúcich sa o práva žien, ktoré sú pôvodom cudzinky, je veľa málo.

Navyše sa snaží drvivá väčšina nemeckých feministiek odviesť pozornosť od týchto udalostí tvrdením, že sexizmus nie je iba záležitosťou moslimov, ale je rozšírený aj medzi nemeckými mužmi. Ja si naproti tomu myslím, že sexuálne útoky na ženy, ktorých sa dopustili moslimskí muži, plne odhalili ich hodnotový svet.

To by ale žiadny nemecký aktivista takto nepovedal z obavy, že bude označený za "pravičiara" alebo "nácka". Ja oproti tomu hovorím od začiatku otvorene a nazývam veci pravým menom.

Nesúvisí mlčanie feministiek aj s tým, že správy z Kolína narušili názor, že život v multikultúrnej spoločnosti môže fungovať?

Je to možné. Ja v tom ale žiaden rozpor nevidím a sama si myslím, že existencia multikultúrnej spoločnosti nie je vylúčená. Dôležitou podmienkou ale je, že zástupcovia rôznych kultúr si musia vychádzať v ústrety a spolupracovať. Sama pochádzam z moslimského prostredia. Aj keď som vyrastala v albánskej moslimskej rodine, boli mi ako dievčaťu vštepované rovnaké hodnoty a modely správania ako dievčatám v Saudskej Arábii.

#Berlin Zana Ramadani: „Schuld an Köln sind die Werte des Islam“ https://t.co/jqKUjK26Vm pic.twitter.com/fcukjYX2mZ

— Berlin Journal (@BJBerlinJournal) January 15, 2016

A ako žena to pociťujem obzvlášť dramaticky, pretože som bola vedená k tomu, že som menejcenná a musím sa vo všetkom podriaďovať mužom.

Môj brat sa mal naopak ako v raji, bol neustále preferovaný. A s týmto pocitom privilegovanosti vyrastajú všetci moslimskí muži. Mnohí si myslia, že si môžu vziať všetko, čo uvidia. Ja naopak tvrdím, že moslimovia, ktorí prídu do Nemecka alebo kamkoľvek inam do Európy, sa musia otvoriť okolitej spoločnosti. Kým to nenastane, nemôže spolužitie moslimskej a nemoslimskej kultúry fungovať.

Ako toho chcete dosiahnuť? Nejakým imigračným zákonom?

Áno, napríklad. Musí byť jasné nielen to, aké sú práva, ale aj povinnosti ľudí, ktorí sa rozhodnú prísť do Nemecka a trvalo tu žiť. Znamená to však, že musíme vynaložiť úsilie na to integrovať ich.

A pokiaľ ide o migrantov z moslimských krajín, som presvedčená, že sa tak musí diať cez moslimské ženy. Musíme posilniť ich pozíciu v rodinách, musíme sa starať špeciálne o ich vzdelanie, aby vedeli jazyk, boli samostatnejšie.

Dnes je to tak, že keď ide napríklad taká moslimská rodina na úrad, tak tam horko ťažko komunikuje iba muž, zatiaľ čo žena mlčí. A tieto modely správania sa potom v rámci moslimských rodín odovzdávajú aj na deti. A sú to zase ženy, ktoré preberajú výchovu detí. Integráciou moslimských žien do spoločnosti zároveň integrujeme aj budúce generácie.

Takže koreňom udalostí v Kolíne nie sú ani tak muži, ako skôr ženy v moslimských rodinách?

Áno, dá sa to tak nazvať. V moslimských rodinách je podstatná časť výchovy na ženách, zatiaľ čo muži prídu na rad až neskôr. V mojej vlastnej rodine trvala moja matka na dodržiavaní islamských pravidiel viac, ako bolo potrebné. Ženy sa ale musia emancipovať. Môžeme im napríklad prikázať, aby navštevovali jazykové alebo iné podobné kurzy.

Ale musíme s tým začať hneď teraz. Pokiaľ ten okamih znovu premeškáme, tak sa tá situácia v nasledujúcich desaťročiach ešte zhorší, pretože sa ich postoje čoraz viac zradikalizujú.

Nechodili by ale moslimské ženy na takéto kurzy iba proforma, ale doma by sa vrátili k tradičnému rozdeleniu rolí?

Je jasné, že k tomu tiež bude dochádzať. Ide ale o to týmto ženám ukázať, že majú možnosti, ako ten kolobeh opustiť. Dôležité ale je, aby boli posilnené a aby im niekto ukázal, že existuje aj život mimo tradičnej role, že môžu opustiť dom, zájsť niekam s kamarátkami, jednoducho z nášho pohľadu úplne samozrejmé veci.

V Nemecku teraz dávajú sexuálne motivované útoky na ženy do súvislosti s utečencami. Nie je to skratkovité?

V prípade útočníkov išlo o utečencov, ktorí prišli do Nemecka už pred dlhšou dobou. Ale pravdou je, že vystrašená verejnosť to už nerozlišuje. Obávala som sa, že k niečomu takému skôr či neskôr dôjde. Verbálna radikalizácia ale nikomu nepomôže.

Prispeli k tomu aj médiá tým, že dlho o tých prípadoch mlčali?

Nič, čo súvisí s islamom, nesmie byť kritizované. Ja si ale myslím, že my naopak máme povinnosť o tých veciach hovoriť. Ak by sme si to sami zakázali, ocitneme sa v situácii, keď už nebude integrácia moslimov do spoločnosti nikdy možná.

Veď predsa musí byť možné rozlíšiť, či je kritika moslimov motivovaná rasisticky, alebo vecne, keď sa dopúšťajú nejakých trestných činov. Sama odmietam rasizmus, ale keď kritizujem nešváry moslimskej komunity, som okamžite ociachovaná ako rasistka.

Nevzalo si Nemecko príliš veľké sústo, keď prijalo vlani toľko utečencov?

To, že ich nakoniec bude toľko, sa dalo očakávať. Naši politici urobili chybu, že príliš dlho vyčkávali, ako to všetko dopadne.

Ale to, čo urobila Merkelová, bolo správne. Nemohli sme nikoho odmietnuť a ani nešlo povedať, že tých utečencov ponecháme ich osudu niekde v Srbsku alebo Maďarsku a budeme sa tváriť, že to nie je náš problém.

Vy ste bola v čase, keď ste pôsobila v nemeckej sekcii hnutia Femen, tiež členkou nemeckých kresťanských demokratov (CDU). Ako je jedno s druhým zlučiteľné? S vašimi názormi a formou ich prezentácie by som vás čakal v inej strane ...

Ale ja stále ešte som ich členkou! Tých dôvodov, prečo som išla práve do CDU, je niekoľko. Ja vidím v jej kresťanských východiskách niečo, čo je strašne ľudské. Hoci pôvodne moslimka, vyrastala som v prostredí, ktoré bolo týmto duchom silne ovplyvnené.

Vždy som sa tam cítila dobre a kresťanské hodnoty, ako láska alebo pomoc blížnemu, milosrdenstvo, boli aj pre mňa inšpiratívne a snažila som sa podľa nich riadiť. Preto keď som získala nemecké občianstvo, pre mňa nebolo ničím mimoriadnym vstúpiť práve do CDU.

Mojou prvotnou motiváciou vtedy bolo, že som chcela niečo urobiť pre obec, v ktorej sme vtedy žila. Ja ale určite nie som poslušným straníkom. Často CDU kritizujem aj za to, že niektorí jej členovia majú veľmi radikálne názory, ktoré vlastne s kresťanskými zásadami nemajú nič spoločné.

A vaša minulosť v Femen nikomu nevadí?

Pravdou je, že CDU je stranou starých mužov a pre množstvo z nich som aj naďalej veľkou provokáciou.

Ale aktivita vo Femen bola pre mňa osobne novou formou, ako vyjadriť vlastné politické postoje. Popri tom som ale vždy chodila na klasické stranícke schôdze, takže to nebolo nič proti ničomu.

Áno, úplne otvorene priznávam, že teraz mám kvôli Femen problémy. Ale nepovedala by som, že by to bolo tým, že som niekoľkokrát verejne ukázala svoje prsia, ale pretože som sa ako žena, a navyše pôvodom cudzinka, odvážila povedať svoj názor. A to sa tým starým mužom pochopiteľne nepáči.

Nie sú útoky v Kolíne dôvodom znovu obnoviť činnosť Femen?

Od chvíle, čo som vystúpila, nemecká sekcia hnutia Femen už neexistuje. Starala som sa o organizáciu či administratívu, čo bolo časovo veľmi náročné.

Povedala by som, že spôsob, akým hnutie Femen protestovalo, bol dôležitý v tom konkrétnom okamihu. Takto to ale nešlo robiť večne, nejde o to, budiť pozornosť za každú cenu. Potrebovala som sa tiež posunúť a teraz jednoducho robím politiku inými, bežnejšími cestami.

Today is the birthday of one of the founders of #FEMEN Germany: sextremist Zana Ramadani. Happy birthday, Zana! pic.twitter.com/ax6DR9lyZ0

— FEMEN (@FEMEN_Movement) January 10, 2015