"Islamisti mali vo svojom tábore ženy aj deti. Tvrdili, že sú pripravení zomrieť za islam a za Boha," tvrdí egyptský novinár a aktivista Muhammad Ezz, ktorý pozoroval niekoľko dní život v tábore islamistov vo štvrti Rabá'a al-Adavíja.
V stredu ráno na príkaz egyptského prezidenta Alího Mansúra vyrazila egyptská polícia a armáda do káhirských ulíc. Cieľom bolo rozohnať dva tábory stúpencov Moslimského bratstva a zosadeného prezidenta Muhammada Mursího. V táboroch žili tisíce ľudí vrátane detí.
V krajine je vyhlásený mimoriadny stav. Pri stretoch s policajtmi a vojakmi zahynuli takmer tri stovky demonštrantov, niektorí z nich boli prenesení do mešity Raba al-Adavíja. "Vedeli, že im môže hroziť smrť, a boli odhodlaní vytrvať," hovorí Muhammad Ezz.
Čo sa odohráva v Káhire mimo miesta armádneho zásahu?
Bol som v uliciach a videl som veľa násilia. Nejde už len o Káhiru. Aj v ostatných mestách začali ľudia sami organizovať lov na islamistov, vyzbrojení nožmi, palicami a puškami. Začal platiť zákon džungle. Víťazí ten, kto má väčšiu zbraň.
"Amatérsky" lov na islamistov začal až teraz, alebo je to jav obvyklý už od júlového prevratu armády?
Nie, odohráva sa to až teraz. Ale v značnej miere sa atmosféra nenávisti voči Moslimskému bratstvu prejavovala už po prevrate armády. Jeho podpora výrazne oslabla v celej spoločnosti.
*Ako sa Egypťania pozerajú na to, že pri útoku na káhirský tábor islamistov je toľko obetí?
Armáda má v tomto podporu, mnohí ľudia sú radi, že proti islamistom zasiahla. Uvádzajú, že takýto krok bol nutný.
Ako tábor pri mešite Rabá'a al-Adavíja fungoval a kto bol v čase zásahu vnútri?
Boli to predovšetkým ľudia z dedín, prívrženci bratstva, ktorí boli do Káhiry privezení autobusy. Jedna rodina zvyčajne prišla tak na dva dni, potom zase odišli a vystriedali ich iní. Tábor bol dobre organizovaný, ľudia v ňom zostávali aj cez noc. Mali spoločnú kuchyňu, počas ramadánu spoločne jedli večerné jedla, ale mali tam treba aj veľké detské ihrisko.
*Takže tam boli v čase zásahu aj deti?
Určite, boli tam aj ženy a deti.
Ľudia v tábore museli počítať s tým, že armáda proti nim zasiahne. Prečo po ultimáte armády neodviezli aspoň deti?
Ja som sa s nimi bavil a často hovorili, že oni tam nekempujú len kvôli zvrhnutému prezidentovi Muhammadovi Mursímu a kvôli súčasnej politickej situácii. Hovorili, že bojujú za islam a za Boha.
Armáda hrozila vyprataním miesta. Počítali jeho obyvatelia s tým, že zásah ozbrojených zložiek bude tak tvrdý?
Vedeli, že im môže hroziť smrť, a boli odhodlaní vytrvať. Čo sa týka detí a žien, v Egypte je obvyklé, že nasledujú svojho manžela.
Ako sa na tábor islamistov pozerali obyvatelia Káhiry?
Mnohým prekážal, ale predovšetkým ľuďom v tesnom susedstve mešity Rabá'a al-Adavíja. Od začiatku jeho existencie tam prebiehali útoky polície, strety, zásahy slzným plynom. Niektorí obyvatelia sa radšej dočasne odsťahovali. Vypratanie tábora uvítajú.
Egyptská armáda tvrdí, že ľudia v tábore proti nej strieľali. Boli v tábore zbrane?
Ja som videl v tábore palice, nože - ale to je obvyklé všade v egyptských mestách. Pušky ani ťažké zbrane som osobne nikde nezaregistroval.
Aká je atmosféra v Egypte všeobecne? Nie sú ľudia sklamaní, že namiesto regulárneho politického procesu opäť vládne násilie?
Neviem, či ide o sklamanie. Stále máme nejakú nádej. Ako som už povedal, podpora Moslimského bratstva klesla a ľudia dúfajú, že nastane lepší režim.
Čo sa dá čakať v najbližších dňoch? Islamisti tvrdia, že budú organizovať tábory inde, napríklad okolo rôznych mešít.
Myslím, že v súčasnej dobe nezvládnu bojovať ďalej.