V rámci ukrajinského konfliktu musia USA v rámci NATO pomáhať Ukrajine. Musia demonštrovať svoju prítomnosť v Európe. V rozhovore to tvrdí Madeleine Albrightová, ktorá v predchádzajúcich dňoch navštívila Prahu a vystúpila na konferencii venovanej 25. výročiu pádu železnej opony.
Keď sme sa spolu rozprávali naposledy, veľa času sme strávili hovorením o symbolike brošní, ktoré nosíte. Čo by ste si pripli na stretnutie s ruským prezidentom Putinom alebo jeho ministrom zahraničia Lavrovom?
Práve som o tom dosť premýšľala. A myslím si, že by to bolo nejaké hrozné zviera, ktoré sa živí tým, že požiera iné zvieratá.
A aké zviera by to bolo?
Krokodíl.
Je to, čo sa teraz deje medzi Ruskom a Západom, naozaj nová studená vojna, ako sa to niekedy hovorí? Je to krátkodobá kríza, alebo začiatok trvalého súperenia?
Dúfam, že nie. To by bola obrovská škoda. Pozrite sa, kam sme v minulosti zašli a teraz že by sa to malo vrátiť? To azda nie.
Dobre, ale čo to teda je?
V Amerike používame obrat game changer. Niečo, čo zrazu zmení stav zápasu. Prihodí sa v ňom nejaký zlom, ktorý ovplyvní priebeh hry alebo sa dokonca zmenia pravidlá. Tak toto sa rozhodne stalo. Niečo je inak. Zrazu prišiel Putin s vojakmi a obsadil kus krajiny. To je zlé. Nie je to legálne a vlastne je to metóda studenej vojny.
Ak by ste teraz boli ministerkou zahraničia, čo by ste poradili prezidentovi Obamovi?
Že je dôležité, aby sme aj premýšľali o tom, prečo sa to stalo. Keď na to prídeme, budeme môcť lepšie čeliť tomu, aby sa to nestalo znovu. To je veľmi dôležité.
Takže, čo sa stalo? Čo chce prezident Putin?
Sám to povedal, keď označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. Mimochodom, to predsa nie je pravda. Mali sme v tom storočí dve svetové vojny. V tej druhej utrpel Sovietsky zväz obrovské straty a je to skoro urážka tých mŕtvych takto to povedať.
Ale je jasné, ako to myslel. Putin žije v inom svete. Chce, aby Rusko bola opäť veľká mocnosť. Nemyslím si, že by to podľa neho mal byť znovu ZSSR. Čo má na mysli, je Veľkorusko. Ale je tu ešte jedna vec. Chce, aby boli veľkí, lenže ich ekonomika nie je v poriadku, pretože veľmoc nemôže žiť len z toho, že má ropu. A tak je niekedy lepšie, ak človek môže čakať doma problémy, robiť ich inde, pretože potom si ľudia nebudú tie domáce až tak všímať.
Teraz to však podľa správ z Ruska vyzerá skôr tak, že sa im to, čo sa deje doma, pozdáva.
Tá krajina bola pomerne nedávno superveľmocou, mali silu a moc. Nie je ľahké byť superveľmocou a zrazu ňou nebyť. Ako Američanka si to viem tak trochu predstaviť. Lenže ide o to, ako to robíte. Spojené štáty sa snažia uplatňovať svoj vplyv v spojení s inými krajinami, v tom je ich sila. Máme spojencov, nemáme podriadené štáty.
Celý život sa živíte zahraničnou politikou. Takže sa vás ako človeka s touto skúsenosťou pýtam: Čo bude ďalej?
Ak Rusi majú pocit, že niečo dosiahli, je to len dočasný zisk. Pre Putina je to Pyrrhovo víťazstvo. Keď sa z nejakého štátu stane agresor, v dlhodobom výhľade stratí. Nevypláca sa to. Je dôležité, aby Rusi pochopili, že si nepolepšia tým, že budú tlačiť na svojich susedov a budú o nich rozhodovať. Od toho závisí, čo bude ďalej.
Čo by ste povedali prezidentovi Obamovi, aby urobil?
To, čo urobil. Že musíme spolupracovať s Európou, že musíme pomôcť Ukrajine a podporiť ju a že to musíme urobiť v rámci NATO a demonštrovať svoju prítomnosť v Európe, čo je dôležité. A že musíme dať najavo, že sme na to pripravení.
A ako myslíte, že do toho zapadajú výroky z Česka, napríklad českého premiéra?
Nemyslím si, že budem komentovať, čo hovorí český premiér.
Ešte jedna vec k Česku. Vy Čechov poznáte. Pri ukrajinskej kríze sa ukázalo, že Rusko má medzi verejnosťou možno nečakane silné sympatie. Niekedy sa dokonca zdalo, že väčšie ako Amerika.
Ako Američanku i Češku by ma to mrzelo. Ale to sa musíte opýtať ich.
Dobre, ale čo, ak by som vám túto otázku nedával ja, ale trebárs prezident Obama?
Povedala by som mu, že niekto si nepamätá vlastnú históriu. Roky 1948 a 1968.
Nemáme byť Putinovi vlastne vďační, že to bol budíček, pretože NATO spalo a spalo a spalo?
Nechcem byť za nič Putinovi vďačná. Ale musíme stále myslieť na to, že NATO je aliancia a že každý má nejaké záväzky a že dejiny sa nekončia.
Prečo podľa vás Európania nedávajú na obranu to, čo bolo dohodnuté?
Poviem to tak, že nie je možné hovoriť Amerike, čo má robiť a sám sa pritom viezť zadarmo. Všetci máme svoje záväzky a tie musíme dodržiavať.
Ešte k tomu budíčku. Nemáte pocit, že Rusko mohli k akcii povzbudiť reči o tom, že Amerika sa začína orientovať na Áziu a Pacifik? Teda, že Európa pre ňu prestala byť prioritou?
Nie. Obama predsa nikdy nepovedal, že ho Európa nezaujíma. Naopak, on skôr počítal s tým, že mu jeho európski partneri pomôžu s výzvami v Ázii. Že Európania sú súčasťou riešenia, nie problémom. Nebol vôbec žiadny dôvod na nezáujem o Európu. Musíme robiť veci spolu. Máme oveľa viac spoločného než s inými krajinami
Mimochodom, nie je celá ukrajinská kríza ruskou chybou aj preto, že ho stavia do konfliktu so Západom, ktorý bude potrebovať kvôli Číne?
Áno, tak to je. Rusi majú svoje budúce problémy a budú tiež potrebovať pomoc. Čo ak sa iná krajina rozhodne, že sa raz voči nim zachová podobne, ako oni teraz? Vlastne si kúpili budúci problém. Svet bude iný. Bude tu Čína. USA budú energeticky sebestačné a kvôli toku bude cena ropy klesať. Práve teraz sme o tom hovorili na Ukrajine a v Poľsku.
To je rovnaké tempo ako keď ste boli ministerkou. Koľko toho vlastne nacestujete?
Za posledné dva týždne som bola v tých dvoch krajinách, v Riu v Brazílii, potom v Amerike a teraz som tu.
Ako to robíte, že ste neunaviteľná?
Baví ma to. Keď sa človek nechce zastaviť, tak musí byť v pohybe. A ak vás to baví, o to lepšie.
Milan Vodička, MF Dnes