Rakúska politika má svojho Jörga Haidera, francúzska Jeana-Marie Le Pena - vo Švajčiarsku je hviezdou pravicového populizmu Christoph Blocher. Na rozdiel od svojich dvoch kolegov je však zürišský miliardár z ľudoveckej SVP na vrchole slávy. Devätnásteho októbra si pravdepodobne zopakuje svoj úspech spred štyroch rokov a bude triumfovať v parlamentných voľbách. Podľa prieskumu verejnej mienky majú ľudovci 26-percentnú podporu a vedú v rebríčku popularity. Sociálnych demokratov (SPS) by volilo 22 percent, liberálnu FDP 20 percent a kresťanských demokratov (CVP) len 15 percent Švajčiarov.

Ľudový tribún Blocher

Blocher prirovnania s Le Penom či Haiderom tvrdošijne odmieta, jeho strana však profituje predovšetkým z populistických tém - debaty o azylovom práve či vstupe krajiny do Európskej únie. Bohatý podnikateľ, ktorý stojí na čele koncernu EMS-Chemie, sa dokáže predať ako ľudový tribún - "nezištne" bojuje za nízke dane a zastupuje záujmy obyčajného človeka. "Želanie vstúpiť do EÚ je útekom pred vnútropolitickými problémami, výrazom rezignácie a neschopnosti zvládnuť problémy," tvrdí tento presvedčený euroskeptik. Rád hovorí o nadmernej regulácii, šikanách Bruselu, vykorisťovaní malých štátov, arogantných intervenciách do národnej politiky a artikuluje tak nálady mnohých svojich krajanov.
Vzťah k európskej únii je totiž najväčšou politickou témou pre Švajčiarov, ktorí sa len v minulom roku, aj to len miernou väčšinou, vyslovili za vstup do OSN. V roku 1992 odmietli v referende Európsky hospodársky priestor, pred dvoma rokmi povedalo takmer 77 percent z nich "nie" Európskej únii. Svoju úlohu pri eurofóbii zohráva podľa analytikov okrem pocitu výnimočnosti aj tlak Bruselu na Bern, aby viac a lepšie spolupracoval v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a zrušil bankové tajomstvo.

Póly európskej politiky

Ľudovci a sociálni demokrati sú pólmi švajčiarskej európskej politiky. SVP vstup odmieta a navrhuje opatrnú zdržanlivosť pri budovaní bilaterálnych vzťahov, sociálni demokrati sú za členstvo v EÚ a v bilaterálnych dohodách vidia len dočasné riešenie. Liberálna FDP a kresťanskí demokrati sa debate o vstupe Švajčiarska do únie pre istotu vyhýbajú. CVP pred voľbami v roku 1999 vystupovala ako stúpenec EÚ a stálo ju to hlasy, podobne pochodila aj FDP. Dnes preto radšej tvrdia, že vstup do únie nie je na programe dňa. "Švajčiarsko svojmu európskemu osudu neutečie," nazdáva sa však líderka liberálov Christiane Langenbergerová.

Magická formulka

Parlamentné voľby budú tento rok turbulentné - domáci analytici predpovedajú tiež nezvyčajne vysokú volebnú účasť. A tá nepatrí k špecifikám tejto osobitej európskej krajiny. Dôvodom je tradičná priama demokracia s početnými iniciatívami a referendami, ktorá umožňuje Švajčiarom aktívne zasahovať do vecných otázok a tiež skutočnosť, že ani voľbami nemôžu ovplyvniť zloženie vlády. Od roku 1959 sa totiž kabinet opiera o veľkú koalíciu štyroch najväčších strán - sociálnych demokratov (SPS), liberálnej FDP, kresťanských demokratov (CVP) a ľudovcov z SVP - ktoré majú medzi sebou rozdelené kreslá na základe tzv. magickej formulky: 2 - 2 - 2 - 1. Práve vysoké preferencie pre ľudovcov však znovu nastolili otázku, či je toto rozdelenie, pri ktorom pripadne SVP len jedno kreslo, správne. Aj odhodlanie "spolupracovať na základe konštruktívnych kompromisov", ktoré deklarovali strany ešte v roku 1995, sa podľa švajčiarskych analytikov vytráca - politické spektrum sa silne polarizuje. A tak sa jednou z centrálnych otázok kampane stala aj udržateľnosť zakonzervovaného systému.