Budapešť (Petr Morvay)
Aj keď maďarský prezident Ferenc Mádl ešte stále nerozhodol o tom, koho poverí zostavením novej vlády, opozičná Maďarská socialistická strana a Zväz slobodných liberálov, ktorí majú podľa výsledkov volieb jediní možnosť zostaviť novú vládu, začali už spoločné rokovania o budúcej vládnej koalícii.
Niet dôvodu pochybovať o úspechu rokovaní, predstavitelia obidvoch strán jednoznačne vyjadrili pevné odhodlanie dohodnúť sa. Čo sa týka budúcej vlády, je pravdepodobné, že v nej budú mať silnejší socialisti ministerstvá financií, zahraničia, obrany a poľnohospodárstva. Liberáli by mohli dostať tri alebo štyri ministerstvá, okrem ministerstva hospodárstva a školstva majú záujem napríklad o novovytvorené ministerstvo informatiky a spojov.
Pravdepodobne nebude veľký problém zladiť predstavy obidvoch strán na poli hospodárskej politiky. V predvolebnej kampani obidve sľubovali zníženie daní, menej štátnych zásahov do ekonomických procesov a priehľadnejšie hospodárenie s peniazmi daňových poplatníkov. "Je potrebné sprísniť pravidlá na zadávanie verejných objednávok. V budúcnosti by nemalo byť možné, aby sa ktokoľvek pred kontrolou nakladania s verejnými prostriedkami odvolával na obchodné či bankové tajomstvo," hovorí politik liberálov Bálint Magyar s narážkou na prax predchádzajúcej vlády.
Konkrétnejšie predstavy o prvých krokoch novej vlády majú socialisti. Tí sľúbili už v prvých sto dňoch vlády uskutočniť 14-bodový program, ktorý bude obsahovať prevažne kroky na zlepšenie životnej úrovne niektorých vrstiev obyvateľstva. V rámci toho majú sa od 1. septembra zvýšiť platy učiteľom o 50 %, to isté vraj čaká o mesiac neskôr platy v zdravotníctve a v iných odvetviach štátnej správy. Má sa zrušiť zdanenie minimálnej mzdy a vláda chce začať nové rokovania s Európskou úniou o podporách poľnohospodárov. Nová vláda chce tiež zvýšiť štipendiá na vysokých školách o 30 % a zrušiť televízne poplatky. Dôležitým bodom programu prvých sto dní má byť tiež obnovenie nezávislosti a nadstraníckosti verejnoprávnych médií i dialógu vlády s civilnými organizáciami, odbormi a so zamestnávateľmi, čo počas predchádzajúcej vlády premiéra Orbána veľmi nefungovalo. "Tieto aj ďalšie naše volebné sľuby sú splniteľné, potrebné zdroje sa nájdu v štátnom rozpočte," tvrdí kandidát socialistov na post premiéra Péter Medgyessy, ktorý zároveň zdôrazňuje, že program prvých sto dní nie je vládnym programom. Splnenie sľubov je však podmienené aj revíziou štátneho rozpočtu. Predchádzajúca Orbánova vláda v roku 2000 prijala jeden spojený dvojročný rozpočet na roky 2001 a 2002, ktorý, ako už dnes vieme, vychádzal z chybného predpokladu nadhodnoteného rastu HDP a, naopak, podhodnotenej inflácie.
Napriek rozdávaniu by sa mala ekonomická politika novej vlády vyvíjať smerom k voľnému trhu, obmedzovaniu úlohy štátu a ďalšej privatizácii. Kandidát socialistov na post ministra financií Csaba László presadzuje razantnú privatizáciu niektorých podnikov a bánk, ktoré sú stále v rukách štátu. "Privatizovať by sa mala po dôkladnej príprave napríklad aj pošta a zvyšky energetiky," hovorí Csaba, ktorý rovnako sľubuje, že bude ctiť nezávislosť centrálnej banky a že sa vyvaruje toho, aby administratívnymi prostriedkami nezasahoval do vývoja ekonomiky. Orbánova vláda zožala za podobné zásahy doma aj v zahraničí veľa kritiky. Pravdepodobný budúci minister financií okrem toho plánuje rýchle zjednodušenie zdaňovania podnikateľov. Časť rôznych daní, ktoré museli podnikatelia až dosiaľ platiť zvlášť, by nahradila jediná 15-percentná podnikateľská daň. "V Maďarsku sa môže stať, že socialistické vlády budú svojou ekonomickou politikou podporovať voľný trh a naopak, pravicové vlády budú vykonávať etatistickú a ľavicovú hospodársku politiku," tvrdia vo svojom hodnotení programu novej vlády komentátori internetových novín Index.
StoryEditor