Na zelenom plote s ostrými hrotmi visí austrálska vlajka a na nej fixkou dopísané mená dvoch mladých ľudí. "Greg a Amy, spomínajú rodičia, brat, sestra a priatelia." Nápis na tričku umiestnenom hneď vedľa sa pýta: "Prečo nemôžeme žiť spoločne v pokoji a mieri? Nenávidím teroristov." Celý rad podobných upomienkových predmetov a niekoľko kvetín zdobí malý úsek ulice Legian v Kute, kde kedysi stál klub Sari, obľúbené miesto zábavy zahraničných turistov prichádzajúcich na indonézsky ostrov Bali. Pred pätnástimi mesiacmi tu došlo k sérii výbuchov bômb, v dôsledku čoho zahynulo 202 ľudí a ďalších 300 bolo vážne zranených.
Slová hlbokého smútku, sympatií, ale taktiež protestov na tričkách blednú. Denne na ne svieti ostré slnko vyťahujúce jasné farby a niekedy ich tiež zmáča prudký tropický dážď. Bolestivé spomienky tých, ktorí tragédiu prežili, zostávajú, rovnako i hlboké rany v dušiach pozostalých.
Plot je nový, pevný, železný a čerstvo natretý. Dnes však za ním nič nie je. Denne sa pri ňom zastavujú desiatky ľudí, aby sa pozreli na tú prázdnotu. Zarovnaný štrk, tu a tam rastie čerstvá tráva. Naproti cez cestu však vyrástol pamätník z bieleho kameňa s menami všetkých obetí pochádzajúcich z 21 krajín sveta. Pár metrov ďalej je bambusovými tyčami ohraničené ďalšie tiché miesto, bývalý bar Paddy, kde došlo k prvému veľkému výbuchu. Na opustenej ploche vyrástli mladé banánovníky. Aký kontrast s okolitými budovami, ktoré boli postupne opravené a kde opäť začína byť živo.
Pokoj ostrova bohov, populárnej turistickej destinácie, sa skončil 12. októbra o pol jedenástej v noci miestneho času menšou explóziou pred americkým konzulátom. "Bol som doma, keď som počul ohromnú ranu a krátko nato ďalšiu, oveľa silnejšiu. Myslel som si, že niekde nablízku vybuchol transformátor. Skoro ráno však prišiel môj synovec so správou, čo sa stalo," spomína priamo na mieste tragédie Pilipus Ketut, štyridsaťpäťročný obyvateľ Bali, zamestnanec turistickej kancelárie. "Jedna z prvých myšlienok, ktorá mi vtedy preletela hlavou, bola, že nebudem mať prácu," hovorí Pilipus, ktorý sa hneď ponáhľal do kancelárie, kde vládol strašný chaos: "Našimi klientmi boli predovšetkým Austrálčania. Všetci plakali, chceli ísť hneď na letisko a domov." I keď pôvodným zámerom indonézskych teroristov stojacich za výbuchmi na Bali bolo zabiť čo najviac Američanov ako "súčasť svätej vojny a obrany afganského ľudu proti Amerike", najviac mŕtvych bolo práve medzi Austrálčanmi. Dovedna 88 zmarených životov.
Plány útoku na Bali sa podľa všetkého zrodili v hotelovej izbe na juhu Thajska desať mesiacov pred uskutočnením akcie. Vtedy sa odohrala pod vedením islamského extrémistu Hambaliho tajná schôdzka členov militantnej organizácie Džamaá Islámíja, operujúca v juhovýchodnej Ázii. Jej hlavným bodom bola zmena stratégie: upustenie od plánovaných útokov na americké, britské a izraelské veľvyslanectvá v regióne, ktoré mali nahradiť jednoduchšie ciele ako bary a reštaurácie, v ktorých sa zdržujú cudzinci. Bali ako cieľ bolo definitívne vybrané v auguste 2002. Celú akciu koordinoval štyridsaťtriročný učiteľ islamu Mukhlas, známy taktiež ako Ali Gufron, ktorý na teroristickú misiu naverboval aj svojich dvoch mladších bratov Amroziho a Aliho Imrona. Hlavných strojcov teroristického aktu dolapili. Mukhlasa odsúdili na trest smrti, takisto aj Amroziho a Imama Samudra, riadiaceho akciu priamo v teréne. Ali dostal doživotie.
Aj napriek tomu sa Bali ešte nespamätalo z následkov teroristického útoku. Viac než polovica obyvateľov ostrova žije z príjmov z turistického ruchu, ktoré po októbri 2002 výrazne klesli. "Hotely sú obsadené tak na päťdesiat percent. Pred výbuchmi k nám prichádzalo denne vyše 500 turistov, na ktorých čakalo 150 sprievodcov. Mával som skupiny 15 až 17 ľudí a dnes sa väčšinu týždňa v kancelárii nudím," hovorí Pilipus.
StoryEditor