Odfotíte sa na dovolenke v Londýne pri slávnom Big Bene. Fotku sa rozhodnete zdieľať na sociálnej sieti Facebook. Zverejníte ju. V tom momente vám môžu nastať problémy. Chýba vám totiž súhlas architekta na jej publikovanie. A tak vám pristane na stole žaloba. Takýto scenár môže jednoducho nastať, ak Európsky parlament schváli návrh, ktorý žiada zrušiť takzvanú slobodu panorámy. Tá dnes ľuďom garantuje to, že všetko, čo je nonstop vystavené na verejnom priestranstve, je možné fotografovať a voľne zverejňovať. Návrh, ktorý predložil francúzsky europoslanec Jean-Marie Cavada, sa už otituloval ako kontroverzný z dôvodu, že by sa obmedzila sloboda fotografovania. „S návrhom sa nestotožňujeme, vychádza z nesprávneho vecného posúdenia a výkladu európskej úpravy,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Návrh správy k autorskému právu má zrušiť takzvanú slobodu panorámy na celoeurópskej úrovni. Europoslanci majú o návrhu hlasovať v júli tohto roka.
Snímka: Dreamstime
Komerčné vs. nekomerčné použitie fotky
Slobodu panorámy má mnoho krajín, vrátane Slovenska, garantovanú v právnom poriadku. Na súkromné i komerčné využitie. Je však potrebné povedať, že návrh sa má vzťahovať iba na komerčné použitie.
Čiže ak by ste sa napríklad rozhodli v propagačných materiáloch svojej firmy použiť Eiffelovku, narazili by ste na problém. Museli by ste mať na jej použitie súhlas. „Pri dielach vystavených trvalo na verejných priestranstvách považujem požiadavku na súhlas autora za nevhodnú,“ povedal advokát z kancelárie Dedák & Partners Tomáš Kamenec, podľa ktorého by prijatie návrhu autorom pamiatok viac uškodilo ako pomohlo. Návrh môže podľa partnera advokátskej kancelárie Maple & Fish Mareka Šmida sťažiť aj možnosť zviditeľňovať svoju krajinu na internete a tiež zvýši byrokraciu.
Napríklad pohľadnicu s budovou Slovenského rozhlasu známu ako „obrátená pyramída“ by bolo možné využívať len po vysporiadaní práv s architektmi ako autormi budovy. V prípadoch, keď sú autori diel však už mŕtvi, je potrebné sa dohodnúť s tými, ktorí autorské práva zdedili. U nás podľa autorského zákona doba ochrany diela končí 70 rokov po smrti autora a dielo sa tak stáva voľné.
Fotky z webu do fotoalbumov?
„Návrh otvorí priestor pre nespočetné množstvo súdnych sporov a spôsobí chaos v interpretácii, či napríklad možno zdieľať fotografie na sociálnych sieťach bez súhlasu autorov diela,“ dodáva Šmid.
Sociálne siete totiž stierajú hranicu medzi komerčným a nekomerčným využitím fotografií. Každý konkrétny prípad by závisel podľa advokáta spolupracujúceho s advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c Jána Lazura od posúdenia súdu. Autor diela by sa na ňom mohol domáhať ochrany svojho práva odstránením fotografie, jej nepoužitím, ale aj zmareným ziskom. Vo všeobecnosti sa však za komerčné rozširovanie diela považuje to, keď má zaň človek zisk. Fotku na Facebooku môže síce užívateľ konta zverejniť iba so súkromným účelom, pre majiteľa sociálnej siete však už môže ísť o komerčnú rovinu, čo pre neho môže byť problémom. „Čo i len jedna reklama by už vytvárala právny problém týkajúci sa toho, či v danom prípade ešte ide alebo nejde o nekomerčné použitie diela,“ vysvetlil Lazur, ktorý takúto zmenu nepovažuje za potrebnú. Problémy budú mať okrem sociálnych sietí aj fotobanky, blogy, články či populárne portály ako Wikipedia. Podľa českého politika Adama Zábranského, ktorý sa vyjadril pre portál zpravy. e15. cz, si europoslanci asi pomýlili storočia, pretože sloboda panorámy je absolútne zásadná pre dnešnú digitálnu dobu.