Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.10.2014, 12:44

Spustili revolúciu a zmenili život takmer každému. Teraz majú Nobelovku

Nositeľmi najslávnejšej vedeckej ceny za fyziku sa stali traja japonskí vedci, ktorí stáli pri zrode technológie LED - modrých svetelných diód.

Pre rok 2014 je Nobelova cena za svetlo. Rovným dielom ju získali Japonci Isamu Akasaki, Hiroshi Amano a Shuji Nakamura, ktorí dnes pôsobia na japonských a amerických výskumných ústavoch a univerzitách.

Na začiatku 90. rokov dokázali vytvoriť fungujúce svetelné diódy vydávajúce modré svetlo. Kombináciou s už existujúcou technológiou zelených a červených diód sa tak prvýkrát naskytla možnosť vytvoriť biele LED svetlo. Tento objav spustil zásadnú technologickú zmenu, ktoré dnes (doslova) môžeme vidieť prakticky na každom kroku.

Objavy všetkých vedcov prišli v 90. rokoch. Akasaki a Amani pracovali spolu v jednom laboratóriu, Nakamura v druhom. Pracovali nezávisle na sebe, vytvorili trochu odlíšené varianty tejto technológie a prispeli teda rôznymi spôsobmi k jej vývoju.

LED technológia sa veľmi blíži teoretickému fyzikálnemu limitu v osvetľovaní vôbec (zjednodušene povedané hranicu, kedy za jeden elektrón do zariadenia získate jeden fotón). V súčasnej dobe je účinnosť viac ako 50 percent z teoretického maxima, takže priestor na zlepšenie nie je predsa len až tak veľký.

Laureáti Nobelovej ceny za fyziku 2014 za objav modrých LED diód. Zľava: Japonci Isamu Akasaki, Hiroši Amano a Američan Šudži Nakamura.

V minulom roku cenu bolo udelenie ceny spojené so zrejme najvýznamnejším fyzikálnym objavom najmenej posledných niekoľkých rokov. Za svoj ​​podiel na objave subatomárnej častice nazývanej Higgsov bozón ju získali Brit Peter Higgs a Belgičan Francois Englert.

Existenciu Higgsovho bozónu síce až v roku 2013 potvrdili experimenty v obrovskom urýchľovači Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), ale jej existenciu tejto častice v 60. rokoch teoreticky predpovedalo hneď niekoľko vedeckých prác. Vzhľadom na podmienky udeľovania Nobelových cien, kolektív z CERNu ako taký cenu dostať nemôže (musí sa udeliť jednotlivcom). A vybrať z niekoľkých tisíc fyzikov pracujúcich na projekte nejakého jednotlivca je mierne povedané ťažké.

Vyberalo sa teda z teoretikov. Existenciu tzv. Higgsovho poľa a jeho častice, teda Higgsovho bozónu, prvýkrát predpovedali teoretickí fyzici v niekoľkých po sebe rýchlo nasledujúcich článkoch, uverejnených počas druhej polovice roka 1964 (v časopisoch Physical Review Letters a Physics Letters). Pod jednou štúdiou boli podpísaní Francois Englert a Robert Brout, pod ďalšou Peter Higgs. Svoje želiezko v ohni mali tiež Gerald Guralnik, Carl Hagen a Tom Kibble. Všetci boli kandidátmi, s výnimkou Roberta Brouta, ktorý bohužiaľ zomrel.

Nakoniec sa však ukázal ako správny tip agentúry Reuters na základe počtu citácií, že cenu si rozdelia práve 84-ročný Higgs a belgický teoretický fyzik François Englert. Okrem prestížnej medaily a diplomu si dokopy odniesli aj osem miliónov švédskych korún (takmer 900-tisíc eur).

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.