Pre rok 2014 je Nobelova cena za svetlo. Rovným dielom ju získali Japonci Isamu Akasaki, Hiroshi Amano a Shuji Nakamura, ktorí dnes pôsobia na japonských a amerických výskumných ústavoch a univerzitách.
Na začiatku 90. rokov dokázali vytvoriť fungujúce svetelné diódy vydávajúce modré svetlo. Kombináciou s už existujúcou technológiou zelených a červených diód sa tak prvýkrát naskytla možnosť vytvoriť biele LED svetlo. Tento objav spustil zásadnú technologickú zmenu, ktoré dnes (doslova) môžeme vidieť prakticky na každom kroku.
Objavy všetkých vedcov prišli v 90. rokoch. Akasaki a Amani pracovali spolu v jednom laboratóriu, Nakamura v druhom. Pracovali nezávisle na sebe, vytvorili trochu odlíšené varianty tejto technológie a prispeli teda rôznymi spôsobmi k jej vývoju.
LED technológia sa veľmi blíži teoretickému fyzikálnemu limitu v osvetľovaní vôbec (zjednodušene povedané hranicu, kedy za jeden elektrón do zariadenia získate jeden fotón). V súčasnej dobe je účinnosť viac ako 50 percent z teoretického maxima, takže priestor na zlepšenie nie je predsa len až tak veľký.
Laureáti Nobelovej ceny za fyziku 2014 za objav modrých LED diód. Zľava: Japonci Isamu Akasaki, Hiroši Amano a Američan Šudži Nakamura.
V minulom roku cenu bolo udelenie ceny spojené so zrejme najvýznamnejším fyzikálnym objavom najmenej posledných niekoľkých rokov. Za svoj podiel na objave subatomárnej častice nazývanej Higgsov bozón ju získali Brit Peter Higgs a Belgičan Francois Englert.
Existenciu Higgsovho bozónu síce až v roku 2013 potvrdili experimenty v obrovskom urýchľovači Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), ale jej existenciu tejto častice v 60. rokoch teoreticky predpovedalo hneď niekoľko vedeckých prác. Vzhľadom na podmienky udeľovania Nobelových cien, kolektív z CERNu ako taký cenu dostať nemôže (musí sa udeliť jednotlivcom). A vybrať z niekoľkých tisíc fyzikov pracujúcich na projekte nejakého jednotlivca je mierne povedané ťažké.
Vyberalo sa teda z teoretikov. Existenciu tzv. Higgsovho poľa a jeho častice, teda Higgsovho bozónu, prvýkrát predpovedali teoretickí fyzici v niekoľkých po sebe rýchlo nasledujúcich článkoch, uverejnených počas druhej polovice roka 1964 (v časopisoch Physical Review Letters a Physics Letters). Pod jednou štúdiou boli podpísaní Francois Englert a Robert Brout, pod ďalšou Peter Higgs. Svoje želiezko v ohni mali tiež Gerald Guralnik, Carl Hagen a Tom Kibble. Všetci boli kandidátmi, s výnimkou Roberta Brouta, ktorý bohužiaľ zomrel.
Nakoniec sa však ukázal ako správny tip agentúry Reuters na základe počtu citácií, že cenu si rozdelia práve 84-ročný Higgs a belgický teoretický fyzik François Englert. Okrem prestížnej medaily a diplomu si dokopy odniesli aj osem miliónov švédskych korún (takmer 900-tisíc eur).