Svetové médiá píšu o poslednej šanci na záchranu Zeme či o tom, že nemáme planétu B. Uvádzajú to v súvislosti s klimatickou konferenciou konajúcou sa v Paríži. Jej zlyhanie by mohlo mať pre ľudstvo a pre život na našej planéte fatálne následky.
Konferencia OSN o klíme sa v Paríži začala v posledný novembrový deň. Jej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie planéty. Každá zo 196 krajín musí predložiť vlastný plán na znižovanie emisií skleníkových plynov. EÚ ako celok chce napríklad do roku 2030 redukovať množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry o 40 percent oproti roku 1990.
Dvadsiata prvá klimatická konferencia je jednou z najväčších akcií svojho druhu v histórii. Zúčastňuje sa jej až 50 tisíc ľudí. Do Paríža dorazili okrem iných Barack Obama, Angela Merkelová, François Hollande, Vladimir Putin či Si Ťin-Pching.
Nemáme planétu B
"Nemáme planétu B," je najvýstižnejším heslom práve sa konajúcej klimatickej konferencie v Paríži, píše sa v článku portálu The Guardian. K tomu, čo sa práve deje v kultúrnom srdci Západu, sa upierajú veľké nádeje pre udržateľnú budúcnosť planéty Zem.
"Aké budú vaše pocity, keď budete sledovať vyhynutie živočíšnych druhov jedeného po druhom ako domino? Ako pestovanie plodín zlyháva a vaše domoviny zaplavujú vlny utečencov, ktorí utekajú z pobrežným miest pred stúpajúcim morom a prosia o prístrešie a jedlo?" Tento apokalyptický výjav sa nachádza v článku Bena Brumfielda na webe americkej spravodajskej televízie CNN. Podľa Brumfielda existuje prvýkrát v histórii nádej, že sa ľudstvo zjednotí v boji proti klimatickým zmenám.
"V stávke je viac, ako bolo kedykoľvek predtým," píše na portáli The Nation Mark Hertsgaard. Keď rok 2015 je na najlepšej ceste stať sa najteplejším rokom v histórii meraní, fakt, že globálne otepľovanie sa stupňuje a ohrozuje život na planéte musí byť podľa Hertsgaarda jasný každému. A práve v tomto čase sa však podľa neho deje aj niečo povzbudivé: "Na elitnej úrovni panuje bezprecedentná zhoda, že situácia je naozaj vážna a musia byť prijaté zmysluplné opatrenia, ak nechceme, aby naše deti zdedili peklo na zemi."
Čo si teda môžeme vziať z vrúcnych a pekných slov svetových lídrov? Pýta sa na portáli BBC Matt McGrath. "Je tu isté pozitívne znamenie," odpovedá si, "líder po lídrovi spieva tú istú pieseň - zmena klímy je tak veľkou výzvou, že ju môže vyriešiť len spolupráca na globálnej úrovni."
Silné slová svetových vodcov
"Sme na pokraji samovraždy," povedal pápež František. "Som presvedčený, že väčšina účastníkov konferencie si to uvedomuje a bude podľa toho konať," dodal.
Prezident Spojených štátov Barack Obama prepojil vážnosť konferencie s odkazom pre teroristov: "Čo môže byť väčším odmietnutím tých, ktorí sa snažia zničiť náš svet, než demonštrácia nášho najlepšieho úsilia zachrániť ho."
"Politický okamih, ako tento, už nemusí viac prísť," vyjadril sa šéf OSN Pan Ki-mun. "Ešte nikdy sme nečelili takejto skúške. Ale ešte nikdy sme ani nemali takú veľkú príležitosť."
Francúzsky prezident Francois Hollande poznamenal, že "nikdy nebola stávka tak vysoká, pretože ide o budúcnosť planéty a budúcnosť života."
Za otepľovanie je zodpovedný aj človek
Pojmom globálne otepľovanie sa označuje nárast teploty Zeme v dôsledku zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Za globálne otepľovanie je podstatnou mierou zodpovedný človek. A to najmä spaľovaním fosílnych palív.
K často spomínaným následkom globálneho otepľovania patrí topenie ľadovcov a s ním spojený rast hladiny oceánov, ktorý môže ohroziť nízko položené prímorské oblasti a do roku 2100 by sa mohol dotknúť životov až 280 miliónov ľudí.
Ďalej je mu pripisovaný častejší výskyt extrémnych poveternostných javov ako sú záplavy, veľké horúčavy či hurikány. Zmeny počasia môžu kvôli neúrode uvrhnúť podľa Svetovej banky do chudoby ďalších 100 miliónov ľudí. Niektorí vedci tiež varujú pred možnosťou väčšieho rozšírenia malárie a ďalších chorôb, to by podľa Svetovej banky mohlo postihnúť až 200 miliónov ľudí.