Šance, že Nemecko dostane po ôsmich rokoch vlády pravicovej líderky Angely Merkelovej (na snímke v pravo) ľavicového kancelára Peera Steinbrücka (na snímke vľavo), klesli po včerajších parlamentných voľbách do roviny teórie. Merkelovej kresťanskí demokrati atakovali v prvých predbežných výsledkoch zisk celej polovice hlasov. CDU si teda môže vyberať, s kým pôjde do vlády.
Plány Merkelovej skrížil jedine prudký prepad doterajšieho koaličného partnera z FDP. Ak sa liberáli do parlamentu nakoniec nedostanú, musí CDU siahnuť po inej strane.
Prinášame vám štyri scenáre, ktoré môžu nastať po voľbách.
Veľká koalícia
Ak Merkelová nedostane dostatočne silný mandát na to, aby v Nemecku zostavila vládu sama, najpravdepodobnejším východiskom bude veľká koalícia so sociálnymi demokratmi. Tzv. veľkú koalíciu si Nemci vyskúšali pod Merkelovej vedením už pred ôsmimi rokmi. SPD teraz priznáva, že hrala v tejto vláde len druhoradú úlohu a nechce si to zopakovať. "Všetko závisí od toho, čo Merkelová SPD ponúkne. Treba si však uvedomiť, že bude mať zhruba o polovicu viac poslancov než oni, preto s nejakými veľkými ústupkami rátať nemôžu," povedal pre HN expert na Nemecko Jakub Eberle.
V praxi by teda takáto koalícia vyzerala tak, že SPD, ak by nechceli zostať v opozícii, museli by sa uspokojiť len s kozmetickými ústupkami. S veľkými zmenami, ako je napríklad zvýšenie daní, však rozhodne rátať nemôžu.
Jednofarebná vláda CDU
Merkelová má stále šancu, že získa sama nadpolovičnú väčšinu hlasov. "Problém je, že by to pravdepodobne bola veľmi krehká väčšina, maximálne o pár hlasov. Merkelová je pritom veľmi opatrná politička, do takejto nestabilnej vlády by zrejme nešla," vysvetľuje Eberle.
Kancelárke by totiž hrozilo, že keby jej niektorý zo zhruba dvoch stoviek poslancov vypovedal poslušnosť, mohla by prísť o väčšinu. Podobná prax ako na Slovensku či v Česku, kde sa vyskytli prípady podozrenia na kupovanie hlasov poslancov, pritom v Nemecku nie je bežná. Merkelová sa teda nemôže poistiť hlasmi z konkurenčného tábora.
Možnosť jednofarebnej vlády teda možná je, ale nie príliš pravdepodobná. veľa bude závisieť aj od toho, koľko hlasov nakoniec presne získa.
CDU a Zelení
Nepravdepodobná je po včerajšku koalícia kresťanských demokratov a Zelených. Obe strany majú totiž príliš rozdielne názory vo viacerých kľúčových otázkach. Jednou z nich je otázka energie. Zelení rozhodne odmietajú návrat k jadru a Merkelovú obviňujú, že stopla plán vybudovania obnoviteľných zdrojov energie. Namiesto toho podľa nich chystá návrat k atómovej energii a uhliu. Na Zelených by sa tak Merkelová mohla obrátiť jedine v tom prípade, že by sa nedohodla s SPD na veľkej koalícii.
Ľavicová koalícia
Za najmenej pravdepodobnú sa považuje veľká koalícia sociálnej demokracie, Zelených a radikálnej Ľavice. A to aj v prípade, že by dali dohromady dostatok hlasov potrebných na zostavenie vlády. Dôvodom sú najmä kontroverzné názory Ľavice, ktorá má napríklad problémy s členstvom Nemecka v Európskej únii alebo NATO. Hoci SPD a Ľavica vládnu na regionálnej úrovni v niektorých spolkových krajinách Nemecka, ich federálna spolupráca nemá veľkú šancu na úspech. Pripúšťajú to aj samotní lídri SPD.