V islamskom svete to vrie. Vyše 1300-ročné nepriateľstvo medzi dvomi najväčšími vetvami náboženstva pretrváva aj dnes. Suniti a šíiti sa zabíjajú po celom regióne a riešenie je v nedohľadne.
Rozkol v islame sa udial už krátko po jeho vzniku. Suniti po Mohamedovej smrti od roku 632 uznali ako jeho nástupcu na poste kalifa - najvyššia duchovná autorita islamu a do roku 1258 aj svetský vládca ríše - Abú Bakra. Šíitska vetva vznikla z odporcov Abú Bakra, ktorí tvrdili, že titul kalifa má dedične pripadnúť Mohamedovej rodine a to konkrétne jeho zaťovi Alímu.
Prečítajte si aj: Islamský štát nemá kto zastaviť
Suniti tvoria dnes približne 75 percent islam vyznávajúcej populácie, šíiti do 20 percent. Šíiti sú vo väčšine iba v Iráne, Iraku, Azerbajdžane a Bahrajne. Početné menšiny tvoria v Sýrii, Jordánsku či Libanone.
Na pozadí náboženských rozporov sa v súčasnosti odohráva "islamská studená vojna" medzi sunitskou Saudskou Arábiou a šíitskym Iránom o vodcovstvo v regióne aj v islamskej civilizácii.
Centrum konfliktu
Najväčšie ohnisko tohto konfliktu je dnes Sýria. V krajine dlhé desaťročia vládne klan Asadovcov, ktorí sú vyznaním alaviti - ide o vetvu šíitskeho vierovyznania. Od Arabskej jari z roku 2011 však v Sýrii zúri vojna. Vládne sily, podporované Iránom a Hizballáhom - libanonská šíitska politická a vojenská organizácia tiež podporovaná Iránom - odvtedy čelia Slobodnej sýrskej armáde, ktorá je mimochodom z 90 percent sunitská. Keď na scénu vstúpil Islamský štát, pridali sa na jeho stranu aj najradikálnejší sýrski povstalci. Je prísne sunitský a do Sýrie sa rozšíril z Iraku, kde vznikol z miestnej odnože sunitskej al-Káidy.
Na margo sýrskeho konfliktu sa vyjadril minister zahraničných vecí Saudskej Arábie Ádil Džubajr, že „sú dve možnosti urovnania v Sýrii. Jednou je politický proces s utvorením prechodnej vlády s exekutívnymi právomocami. To je preferovaný variant. Druhý variant je vojenský, ktorý tiež skončí odstavením Asada od moci.“
Irak je ďalším centrom sunitsko-šíitskeho konfliktu. Šíiti tvoriaci dve tretiny obyvateľstva boli až do pádu Saddáma Husajna v roku 2003 utláčanou väčšinou. Od zvrhnutia Husajna v krajine rastie medzi znepriatelenými vetvami islamu napätie. Militantné organizácie oboch strán páchajú samovražedné atentáty a vrchol nastal už spomínaným vznikom Islamského štátu. So sunitskými extrémistami v Iraku bojujú aj iránski vojaci.
Saudská Arábia zasahuje
Ako sme skôr písali, v Bahrajne, ktorý je konštitučnou monarchiou, väčšina obyvateľov vyznáva šíitsku formu islamu. Vládnu však suniti. Kráľ Hámid ibn Ísa al-Chalífa je sunit, väčšinu najvyšších pozícii v krajine obsadili suniti a šíiti sa cítia diskriminovaní. Naplno sa to ukázalo v roku 2011, keď sa Arabská jar prejavila aj tu. Nepokoje v krajine vypukli ako reakcia šíitskej väčšiny na nespravodlivé prerozdelenie moci. Niekoľko ľudí bolo zabitých pri stretoch s bezpečnostnými zložkami. Pomoc kráľovi poskytla Saudská Arábia, napriek tomu nepokoje trvali ešte roky. Aj napriek pár ústupkom situácia nie je vyriešená dodnes.
Najaktuálnejšie sa preniesol konflikt vnútri islamu do Jemenu. Šíiti, ktorí tvoria v krajine tretinovú menšinu, povstali proti nadvláde väčšinových sunitov. Dokonca sa im v septembri 2014 podarilo obsadiť hlavné mesto Saná. Neskôr ale zareagovali sunitské krajiny na čele so Saudskou Arábiou a od marca 2015 vojensky podporujú prezidenta a vládu. Irán, podozrivý z podpori povstalcov, sa vyjadril, že "pokiaľ budú Saudská Arábia a jej spojenci z Egypta, Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu pokračovať v agresii proti jemenským revolucionárom, Irán pošle na juh Arábie vojenských poradcov. Rovnako ako to Irán urobil v prípade Sýrie a Iraku." Upozornil na to bývalý zástupca šéfa iránskych Revolučných gárd Hosejn Kanan Moghadam.
Islamská civilizácia je v rozvrate a môžu za to mocenské boje na pozadí stáročia trvajúcej náboženskej nenávisti. Saudská Arábia a Irán chcú prevziať taktovku nad regiónom a islamom a v duchu toho podporujú vlády a vojenské organizácie s nimi spriaznené. Navyše neutíchajú špekulácie o tom, že sunitský terorizmus dostáva značnú finančnú podporu z bohatých saudskoarabských kruhov. Irán v tom zrejme nezaostáva.
Pozrite sa, čo si o prenikaní islamu do Európy a o utečencoch myslí predseda SNS Andrej Danko: