Ohrozenie hladkej prevádzky Suezského prieplavu je pre svet asi najhorším možným dosahom akejkoľvek politickej krízy v Egypte. Ak by došlo k jeho dlhšiemu zablokovaniu, takmer okamžite by to pocítili všetky veľké, a najmä exportné ekonomiky od Európy po ďalekovýchodnú Áziu.

Kľúčový prieplav
Najvýznamnejšou umelo vytvorenou námornou komunikáciou sveta v dĺžke 164 kilometrov sa denne plavia v priemere tri konvoje. Každý z nich má okolo 20 lodí. Suezom teda prechádza zhruba osem percent objemu svetového námorného obchodu.

Negatív je tu však omnoho viac. Egypt je vôbec najľudnatejšou arabskou krajinou. Čisto matematicky je každý štvrtý Arab Egypťanom. Takže akýkoľvek vývoj v tejto krajine mohutne rezonuje aj za jeho hranicami. Tieto vplyvy môžu byť ešte umocnené kvôli armáde, ktorá zvrhla Mursího.

Egyptské ozbrojené sily sú totiž mimoriadne veľké. Je to najväčšia arabská armáda, veľmi dobre vyzbrojená aj vycvičená a má v spoločnosti extrémne dôležitý ekonomický i politický vplyv. Na egyptských vojenských školách pritom študujú desiatky až stovky dôstojníkov z ostatných arabských krajín. Nebolo by preto veľkým prekvapením, ak by sa rozhodli zobrať situáciu do vlastných rúk.

Hrozba v regióne
Jedným zo znakov arabskej jari je fakt, že drvivá väčšina protestov sa zatiaľ odohráva vnútri zasiahnutých štátov. Takže s minimálnymi dosahmi na najdôležitejšie aktivity, ktorými sú napríklad dodávky ropy a hladké prevádzkovanie Suezu.

Situácia je však oveľa komplikovanejšia. Odstavenie egyptského prezidenta Muhammada Mursího od moci môže spôsobiť, že domáce mantinely budú prekonané.
Na riedko obývanej púštnej ploche Egypta s rozlohou 60-tisíc štvorcových kilometrov sa totiž dlhodobo pohybujú ozbrojenci, ktorých egyptské úrady nedokázali kontrolovať. Hrozí, že by odtiaľ mohli udrieť do všetkých svetových strán. Sinajský polostrov susedí aj s Izraelom. Bezpečnostní experti z tejto krajiny tvrdia, že kvôli spomínanej absencii kontroly izraelsko-egyptská hranica akoby neexistovala. Michael Romancov, ihned.cz