Nobelovu cenu za mier na rok 2013 dostala dnes Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje "rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní," uviedol Nobelov výbor v nórskom Osle.
„Dohovory a práca OPCW definovali používanie chemických zbraní ako tabu," uviedol Nobelov výbor, ako ho citovala agentúra DPA. "Nedávne udalosti v Sýrii, kde boli chemické zbrane opäť použité, podčiarkli nevyhnutnosť úsilia o ich likvidáciu."
Nobelov výbor poznamenal, že niektoré krajiny ešte stále nie sú členmi OPCW, a pokračoval: "Niektoré štáty nedodržali termín na likvidáciu chemických zbraní, ktorý uplynul 12. apríla 2012", čo sa týka najmä Spojených štátov a Ruska.
Medzi nominovanými, ktorých bol tento rok rekordný počet - až 259, boli aj pápež František, šéf Kremľa Vladimir Putin, iránsky prezident Hasan Rúhání, bývalá prezidentka Írska Mary Robinsonová, predsedníčka jedinej nezávislej organizácie na monitorovanie volieb v Rusku Lilija Šibanovová, pakistanská aktivistka Malála Júsufzajová, konžský lekár Denis Mukwege, ktorý založil kliniku pre obete znásilnenia, čínsky aktivista a disident Chu Ťia, bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl alebo predsedníčka moskovskej Helsinskej skupiny Ľudmila Alexejevová.
Pozrite si, kto boli najväčší favoriti na Nobelovu cenu mieru:
Vladimir Putin
Jedným z nominovaných na Nobelovu cenu mieru je aj ruský prezident Vladimir Putin. Navrhli ho za jeho rozhodné stanovisko v nedávnej kríze okolo Sýrie, keď sa vzoprel Američanom a niektorým európskym krajinám, ktoré sa chystali zaútočiť na režim prezidenta Bašára Asada. Malo ísť o odpoveď Západu na chemický útok na sýrskych civilistov, z ktorého Američania obviňovali práve Asada. Putin však pohrozil, že ak by USA na Sýriu zaútočili, Rusko by podporovalo Asada dodávkami zbraní. Nakoniec Putin sprostredkoval dohodu a presvedčil Asada, aby odovzdal chemické zbrane. Práve tým sa veľkou mierou pričinil, že k nedošlo vojenskému útoku na Sýriu, ktorý by si vyžiadal množstvo obetí.
Ales Bjaljacki
Známy bieloruský disident, ktorý je v súčasnosti vo väzení a aktivista v oblasti ľudských práv. Bjaljacki už tento rok dostal aj iné významné ocenenie. Pred mesiacom sa stal historicky prvým držiteľom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva.
Malalaj Júsufzaiová
Šestnásťročná Pákistánka patrí podľa expertov k hlavným favoritom. Dievča sa stala terčom útokov islamistov kvôli svojmu boju za práva žien na vzdelanie. Júsufzaiová písala na začiatku roka 2009 (vtedy mala jedenásť rokov) pod prezývkou blog pre portál BBC, kde opisovala život pod nadvládou Talibanu. V roku 2012 bola strelená do hlavy a krku pri pokuse o atentát. Ozbrojení Talibanci ju napadli, keď sa vracala domov od školského autobusu .
Denis Mukwege
Lekár, ktorý pôsobí vo vojnou postihnutej oblasti Kivu v Kongu. Ako vedúci chirurg a gynekológ miestnej nemocnice ošetril počas uplynulých rokov vyše 40-tisíc žien, ktoré sa stali obeťami znásilnenia. V októbri minulého roka štyria ozbrojenci napadli jeho dom a držali jeho dve dcéry ako rukojemníčky, zatiaľ čo on nebol doma. Pokus o atentát ale prežil a odišiel do vyhnanstva v Európe. V januári 2013 sa vrátil späť , pretože podľa neho mal jeho odchod na chod nemocnice „devastujúci vplyv“.
Ljudmila Alexejevová a Svetlana Gannuškinová
Ruské obhajkyne ľudských práv. 86-ročná Alexejevová (na snímke) je ruská historička a aktivistka za ľudské práva. Je tiež zakladajúcou členkou moskovsko–helsinskej skupiny . Vo februári 1977 bola donútená emigrovať zo Sovietského zväzu a s rodinou sa usadila v USA. Do Ruska sa vrátila až po rozpade Sovietského zväzu v roku 1993. Gannuškinová je profesorkou matematiky na moskovskej univerzite. V roku 1990 spoluzaložila mimovládnu organizáciu Občianska pomoc, ktorá vedie kampaň za ochranu ľudských práv a integráciu migrantov do ruskej spoločnosti .
Obyvatelia talianskeho ostrova Lampedusa
Na Nobelovu cenu mieru ich navrhol taliansky minister vnútra Angelino Alfano. Títo ľudia si podľa neho ocenenie zaslúžia zato, že sú už niekoľko rokov vystavení náporu tisícov utečencov z nepokojných častí sveta .