Milióny ľudí po celom svete povedali v sobotu svoje nie Američanmi plánovanej vojenskej operácii proti Iraku. Niekde išlo o najväčšie protesty od čias vojny vo Vietname, inde druhej svetovej vojny a v niektorých krajinách dokonca o najväčší mierový protest v histórii.
Masívnu účasť zaznamenali organizátori demonštrácií v britskej metropole Londýn, ako informoval denník The Guardian: "Predstihol najodvážnejšie očakávania organizátorov a najväčšie obavy premiéra Tonnyho Blaira." "V Londýne sa zatriasla zem," dodal. Išlo o najväčší verejný protest v histórii Veľkej Británie. Organizátori tlačovej agentúre Reuters potvrdili, že v uliciach hlavného mesta protestovalo vyše 1,5 milióna ľudí a aj polícia odhadla účasť najmenej na 750 000. Britská vláda je najoddanejším spojencom USA v presadzovaní vojenského riešenia irackej krízy, no očividne inak to vníma verejnosť. Šokujúce výsledky priniesol nedávno prieskum televízie Channel 4 -- najväčšiu hrozbu predstavujú podľa Britov práve USA (až 32 %), na druhom mieste sa umiestnila Severná Kórea (27 %), pričom Iraku sa obáva 23 % Britov. Podľa amerického časopisu Time podporuje vojnu s mandátom OSN 39 %, úplne proti vojenskému riešeniu krízy je 41 % obyvateľstva.
Bok po boku protestovali proti vojenskému zásahu moslimovia, kresťania a židia. Prvýkrát od skončenia vojny v Bosne a Hercegovine pred siedmimi rokmi spoločne demonštrovali obyvatelia etnicky rozdelenej metropoly Hercegoviny Mostar. Protest pripravili mimovládne organizácie Chorvátov, ako aj moslimov. V centre izraelského Tel Avivu sa zišlo okolo 3 000 židov a spoločne s Arabmi vyjadrili nesúhlas s americkou politikou v Perzskom zálive. Aj tu na transparentoch niesli celosvetové heslo protestu: Nie krv za ropu. Demonštráciu organizovali izraelské mierové a ľavicové hnutia spolu s arabskými stranami. Väčšina izraelskej verejnosti a pravicová vláda však podporujú vojnu ako prostriedok zvrhnutia Saddáma Husajna.
Dva milióny osôb sa podľa organizátorov zišli v centre španielskej metropoly Madrid. Aj Nemecko sa stalo dejiskom mohutných protivojnových demonštrácií. V Berlíne sa v sobotu zišlo pol milióna ľudí, čo predstavuje najväčšiu demonštráciu v novodobej histórii Nemecka od skončenia druhej svetovej vojny. Vlna protivojnových demonštrácií zasiahla i francúzsku metropolu Paríž, kde proti prípadnému ozbrojenému konfliktu s Irakom protestovalo podľa organizátorov 250 000 ľudí, úrady hovoria o 100 000 účastníkoch. "Francúzsko dáva mieru šancu. Francúzsko dáva svetu nádej a ľudia na celom svete sa naň pozerajú," vyhlásil premiér Jean-Pierre Raffarin. V Bruseli odhadli organizátori 100 000 demonštrantov.
V gréckych Aténach sa zhromaždilo až 200 000 demonštrantov, čo je najväčší protest v dejinách krajiny. Polícia musela nasadiť slzotvorný plyn a obušky, keď malá skupina radikálov začala hádzať zápalné fľaše na kancelárie bankových filiálok a na budovu istého vydavateľstva.
Desaťtisíce ľudí protestovali v poľských mestách. Len vo Varšave sa na demonštrácii zúčastnilo približne 2 000 ľudí. Demonštrácie sa odohrali aj v najväčších českých mestách Praha, Brno a Ostrava. Proti vojne v Iraku v maďarskej metropole Budapešť demonštrovalo viacero združení, ktorých výzvu nasledovali tisícky ľudí. Vyše 10 000 osôb sa zišlo v chorvátskej metropole Záhreb pred budovou veľvyslanectva USA. V Moskve asi 1 000 komunistov rozvinulo červené zástavy a pred veľvyslanectvom USA držali transparenty s protiamerickými heslami.
V jordánskej metropole Ammán sa asi 1 000 ľudí bez rozdielu politického presvedčenia zúčastnilo na mierovom pochode.
Najmenej 100 000 osôb sa zúčastnilo na mierovom zhromaždení v blízkosti newyorského sídla OSN, organizátori však hovorili až o dave 400 000. Podobné akcie sa konali aj v San Franciscu, Chicagu, Los Angeles či dokonca Juneau na Aljaške. V kanadskom Toronte odhadli účasť na 20 000 až 30 000 osôb.
Na najväčšom protestnom zhromaždení v dejinách Austrálie demonštrovalo včera v Sydney viac ako 200 000 ľudí proti vojne v Iraku. V Melbourne sa už v sobotu zozbieralo 150 000 ľudí.