Nemocničné oddelenia sa v Poľsku uzatvárajú, po tom, ako lekári v stále väčšej miere odchádzajú do zahraničia a súkromnej sféry. Krajina dlhodobo zápasí s podfinancovaným verejným zdravotníctvom, pričom situáciu ešte zhoršila covidová pandémia.
Poľsko tiež čelí nedostatku nových lekárov, ktorí by nahradili starú generáciu. Od prvého júna do štrnásteho júla pätnásť poľských miest uzatvorilo alebo obmedzilo fungovanie jednej onkologickej nemocnice a ďalších devätnásť nemocničných oddelení, vrátane neurologických, chirurgických, gynekologických a detských, poukázal na Twitteri lekár Jakub Kosikowski.
Nedostatok personálu
Ako oficiálny dôvod je často uvádzaný nedostatok personálu. "Zaujíma ma, čo na to hovoria pacienti," dodáva Kosikowski. Ombudsman pre práva pacientov sa zatiaľ nestretol so zvýšeným množstvom sťažností na nedostatočnú starostlivosť zo strany poľských občanov.
Poľsko začína nedostatok lekárov podľa portálu Politico stále silnejšie pociťovať. Už teraz Poľsku chýba 20 až 50-tisíc doktorov. A výhľad do budúcnosti nie je optimistický, neobvykle veľký počet zdravotníckych profesionálov priznáva, že chce so službou skončiť alebo emigrovať do zahraničia.
Štúdia Ekonomickej univerzity v Krakove minulý rok zistila, že skoro 30 percent doktorov chce obmedziť alebo úplne zmeniť svoju prácu po konci covidovej krízy.
Deväť percent plánuje emigrovať a šesť percent premýšľa o tom, že v profesii úplne skončí. Predseda Poľskej lekárskej komory Andrzej Matyja už v apríli varoval, že Poľsko čaká "katastrofa".
"Nikdy v histórii nebol v štvrťroku taký počet," komentoval správu komory, podľa ktorej dvesto lekárov hľadalo prácu v zahraničí počas prvého štvrťroka 2021.
"Zdravotnícky systém teraz čelí extrémnemu nedostatku personálu," hovorí reumatológ a hlava miestnych zdravotníckych odborov mesta Bydgoszcz Bartosz Fialek.
"Doktori odchádzajú pracovať do súkromného sektora v ostatných krajinách EÚ".
Dlhodobý problém
Tento exodus je do značnej miery výsledkom podfinancovanosti poľského zdravotníctva. Vláda dáva na verejné zdravotníctvo len 5,3 percenta HDP, čo je jeden z najnižších podielov v Únii.
Vláda schválila mierne navýšenie platov pre lekárov. Minimálny plat pre lekárov so špecializáciou druhého stupňa od júla stúpol na 6 769 zlotých, teda stúpol len o 19 zlotých (106 eur). Matyja označil navýšenie za "trápne".
Poľsko ešte k tomu zápasí aj s generačnej priepasťou. Nových medikov nie je dosť, aby kompletne nahradili starnúcich lekárov. Niektoré odbory ako neurológia navyše nie sú pre mladých absolventov lekárskych fakúlt príliš atraktívne, čo sa následne prejavuje v tom, že tieto oddelenia nemá kto obsluhovať.
Niektoré nemocničné oddelenia sa zatvárali aj kvôli tomu, že personál sa musel venovať pacientom nakazených koronavírusom. V nemocnici v Rybniku uzavreli na začiatku júla na šesť mesiacov oddelenia gynekológie a pôrodníctva, neonatológiu a rehabilitácie, ktoré premenili na oddelenie pre pacientov s covidom-19.
"Čelili sme nedostatku zamestnancov a tento stav nás bohužiaľ sprevádza dodnes," uviedol hovorca nemocnice. Niektoré nemocnice musia prepúšťať lekárov, pretože nemajú na ich výplaty. V nemocnici v Rybniku sa z 79 odborných lekárov, ktorí sa mali rozhodnúť medzi prepustením alebo prijatím nových pracovných podmienok, devätnásť sa rozhodlo pre prvú možnosť.
Podľa Kosikowskiho je v Poľsku príliš veľa nemocníc a lôžok a vláda by sa mala zamerať na ich reorganizáciu z hľadiska dopravnej dostupnosti a ľudských a finančných zdrojov.
Nutnosť reorganizácie zdôrazňuje aj Fialek. Navrhuje postavenie viac ambulantných kliník, kde by sa dali riešiť menej závažné prípady a uvoľnil by sa nemocniciam priestor pre naliehavejších pacientov.