Včela medonosná je malé stvorenie, ktoré zabezpečuje veľké veci. Práve ona je na planéte jedným z najdôležitejších opeľovačov. Podľa neziskovej organizácie Živica by sme bez nej prišli o takmer tri štvrtiny plodín, na ktoré sme zvyknutí. Vytratilo by sa ovocie, zelenina a ľudstvo by si muselo vystačiť len s rastlinami, ktoré môžu byť opeľované svojpomocne či prostredníctvom vetra. Celá ľudská populácia by sa stala závislou od obilia, zemiakov či kukurice. Aby sa podobným scenárom predišlo, včelári, biológovia i chemici začali pátrať po príčine masívnych úhynov včelstiev.

V angličtine sa mu hovorí “colony collapse disorder” - syndróm kolapsu včelstiev. Jav, ktorý pre planétu predstavuje hrozbu.

“Zo 100 pre ľudí najdôležitejších plodín až 71 ráta pri opeľovaní so včelami, čo znamená, že bez nich by sa výrazne vytratila rozmanitosť našej stravy,“ hovorí mestská včelárka a ekoporadkyňa združenia Živica Petra Ježeková. „V prírode fungujú prepojenia, ktoré ľuďom doposiaľ nie sú známe, a preto by bez včiel zrejme začali vymierať aj niektoré druhy živočíchov.“

Včely majú navyše nezastupiteľný význam pri ekonomickej stránke poľnohospodárstva. Organizácia Greenpeace pripomína, že ekonomická hodnota práce včiel na opeľovaní na celom svete bola odhadnutá na 265 miliárd eur ročne.

Jednou z možných príčin úhynov sú pesticídy

V súčasnosti je potrebných stále viac potravín, čo znamená, že ich niekto musí dopestovať. Na ochranu plodín pred škodcami poľnohospodári používajú pesticídy - chemické látky proti chorobám, škodcom a burine. Práve pesticídy sú pravdepodobne jedným z faktorov úbytku včelstiev.

Vedci, ktorí sa zaoberajú problematikou úhynu včelstiev, pri skúmaní včiel naznačili, že chemické látky poškodzujú imunitný systém živočícha, a to zapríčiňuje jeho menšiu obranyschopnosť.

V 90. rokoch sa v poľnohospodárstve začali používať neonikotinoidy obsahujúce neurotoxíny. Nezávislý výskumník Axel Decourtye, ktorý sa venuje environmentalistike, vyjadril podozrenie, že látky spôsobujú včelám poruchu stravovania, stratu pamäte a s tým spojenú stratu schopnosti orientácie. „Keď včela stratí orientáciu, nemá sa ako dostať naspäť k svojmu úľu,“ povedal pre projekt Svet bez včiel.

Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo sa neonikotinoidy stali zakázanými.

Mestské včely

Aby sa – najmä v poľnohospodársky obrábanej krajine - zabraňovalo masívnym úhynom, začali včelári hľadať spôsoby, akým včely chrániť.

Vo Francúzsku, kde je včelárstvo dôležitou tradíciou, sa úle často nachádzajú v parkoch či na strechách budov. Podobný projekt vznikol v roku 2012 pod vedením organizácie Živica aj na Slovensku. “Cieľom mestských úľov bolo zamerať sa na činnosti, ktoré môžu napomôcť životnému prostrediu a dajú sa pritom realizovať popri každodennom živote,“ hovorí Ježeková.

Mestské včely podľa jej slov dosahujú nadpriemerné výsledky. Ako tvrdí, na rozdiel od poľnohospodárskej krajiny, kde sa často nadmerne používajú pesticídy, sa včela v meste stretáva s pomerne priaznivým prostredím.

„Včela vie z medu odstrániť prach, ktorý sa na ňu počas opeľovania v meste zachytí, nevie však nijak odizolovať pesticíd. Ďalšou možnosťou prečo sa týmto včelám tak darí je aj to, že napríklad v Bratislave, kde sa úle nachádzajú, musí opeliť viac kvetov, čím sa nazbiera viac druhov peľov. Včele trvá zber dlhšie a preto má aj viac času na spracovanie nektáru pred jeho vložením do plástu,“ vysvetľuje Ježeková.

Jedovatý peľ

Dnes používanie pesticídov a chemických látok v poľnohospodárstve sleduje organizácia Greenpeace. Okrem iného vypracováva zoznamy spoločností, ktoré nedodržiavajú stanovené limity ich používania.

Jej štúdia z roku 2014 analyzovala zvyšky pesticídov v materskej kašičke a stovku vzoriek peľu včely medonosnej z 12 krajín. Ukázalo sa, že viac ako dve tretiny peľu, ktoré v Európe nazbierajú včely medonosné, sú jedovaté. Presnejšie, kontaminované zmesou viac ako 17 rôznych toxických látok.

"Je to dôkaz zlého nastavenia nášho poľnohospodárstva založeného na intenzívnom používaní veľkého množstva pesticídov a monokultúrach. Poľnohospodárstva, ktoré je ovládané veľkými agrochemickými firmami ako Bayer, Syngenta a BASF," povedala vtedy koordinátorka kampane na ochranu včiel Miriam Rajterová.

Agrofirmy sa však bránia. „Chemické firmy dnes spolupracujú so včelármi,“ povedal pre Hospodárske noviny marketingový manažér firmy Bayer CropScience Vladimír Barbierik.

Podľa neho sa firma v súčasnosti snaží vyrábať prostriedky s minimom škodlivín, ktoré sú čo najviac šetrné k životnému prostrediu. „Taktiež sú to prostriedky, ktoré sa aplikujú mimo obdobia kvitnutia, čo svojím spôsobom napomáha chrániť aj včely,“ komentoval.

Hladné včely

Úbytok včiel bol v minulosti pozorovaný aj v Španielsku. Krajina, v ktorej sa nachádza najviac komerčne orientovaných včelárov na svete vyjadrila znepokojenie.

Francisco Puerta, španielsky profesor, ktorý sa celý život venuje včelám, prišiel s teóriu týkajúcou sa nedostatočnej výživy včiel. Svoje závery prezentoval v projekte Svet bez včiel.

„So včelami je to rovnako ako s inými živočíchmi. Predstavme si, že by sme kŕmili psa alebo mačku len chlebom. Tiež by im chýbali živiny a nemohli by fungovať plnohodnotne,“ hovorí Puerta. Riešenie tohto problému vidí vo zvýšenom pestovaní kvitnúcich rastlín, ako je napríklad levanduľa, krókus, slnečnica či repka.

Včely ohrozuje aj klieštik

„Nehovorím, že poľnohospodárstvo a chémia nepôsobia na včely nepriaznivo, no to, čo podľa mňa ohrozuje včely najviac je klieštik včelí,“ hovorí Jana Ušáková, včelárka a poľnohospodárka.

Klieštik sa, podobne ako bežný kliešť, prisaje na včelu a počas celého života jej odoberá telesné tekutiny a s nimi aj živiny bez toho, aby sa ho včela mohla nejakým spôsobom zbaviť.

„Veľmi rizikový je aj včelí mor. Keď sa dostane do nejakej oblasti, je len veľmi ťažko odstrániteľný. Vo väčšine prípadov dôjde až k likvidácii celých včelstiev, úľov aj plástov, čo spôsobuje obrovské škody,“ dodáva včelárka.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.