"Po rozpade ZSSR vládla všeobecná nálada, že sme takí istí ako Západ, len máme inú ekonomiku," povedal v rozhovore pre HN prodekan moskovskej Ekonomickej akadémie a poradca ruského senátora Gennadija Burbulisa Leonid Poljakov. Burbulis bol začiatkom deväťdesiatych rokov jedným z najbližších spolupracovníkov exprezidenta Borisa Jeľcina.
Ako sa skončí prípad ropného koncernu Jukos a čo bude s Michailom Chodorkovským?
-- To sú dve rôzne otázky. Situácia s Jukosom sa začína vyjasňovať a perspektíva je taká, že skutočne zbankrotuje a jeho aktíva kúpia iní veľkí hráči. Je veľká pravdepodobnosť, že meno Jukos úplne zmizne. Proces s Chodorkovským je veľmi dôležitým momentom v súčasnom rozvoji celého Ruska. Súd musí rozhodnúť o jednej jednoduchej otázke. Proces by mal byť procesom právnym, a nič viac. Keď v tomto procese bude čo i len malá časť politiky, zdiskredituje to celú situáciu v Rusku.
Proces s Chodorkovským už však politickým je...
-- Súd však zatiaľ nevyniesol rozsudok. Všetci dúfame, že situácia sa vyrieši v rámci práva. Keď súdne procedúry vyhlásia porušenie zákona, ktoré bude mať za dôsledok určitý trest, bude jasné, že vyniesol rozsudok v súlade s právom, nebude to vnímané ako pomsta, ako politické represie. Ale keď budú prijaté rozhodnutia motivované politicky, nadlho sa zhorší klíma v Rusku.
V Rusku je dostatok veľkopodnikateľov, ktorí majú problémy so zákonom. Prečo práve Chodorkovskij?
-- Jasne naznačil, že sa chce stať jedným z kľúčových hráčov v politike. On to povedal takmer doslovne a začal pred minuloročnými parlamentnými voľbami vyvíjať činnosť týmto smerom. Bola to obranná reakcia politického systému, ktorý sa rozhodol nepustiť veľmi nebezpečného, vplyvného a perspektívneho hráča do svojej hry.
Korene toho, čo sa v súčasnosti deje v Rusku, siahajú k epoche exprezidenta Borisa Jeľcina. Prečo najprv nereformoval politický systém a vrhol sa hneď na ekonomiku?
-- Nedá sa povedať, čo urobil Jeľcin najprv. Akcent na ekonomiku bol však prirodzený. Po rozpade ZSSR vládla všeobecná nálada, že sme takí istí ako Západ, len máme inú ekonomiku. Mysleli sme si, že stačí odstrániť komunizmus, centrálne plánovanie a trh sa objaví a všetko zariadi. Akcent bol preto na to, aby sa urobili veľké zmeny v ekonomike. Reálne sa to však tak nestalo. Reálne sa Jeľcin zaoberal politickým bojom. Musíme si priznať, že najmä vďaka Jeľcinovi má Rusko teraz taký politický systém aký má.
Epochu Jeľcina ťažko nazvať kapitalizmom. Socializmus umieral, výroba upadala, ale súčasne sa začleňovali inštitúty kapitalistickej ekonomiky, akými sú burzy.
A čo prezident Vladimir Putin? Plynárenský gigant Gazprom dostane Rosnefť. Myslíte si, že je efektívne, keď takto posilňuje štátne podniky?
-- Prezident Vladimir Putin to nerobí náhodou. Vzniká dojem, že v súčasnom svete je dokonalejšia kontrola nad strategickými zásobami podmienkou, ktorá môže zabezpečiť 80 percent strategickej bezpečnosti Ruska. Keď zoberieme do úvahy, že svetová tendencia je tiež taká, aby sa zlučovali spoločnosti ťažiace a spracovávajúce energonosiče do veľkých kartelov, hodnotím to ako efektívne riešenie. I keď môže vyvolať kritické komentáre v podnikateľských kruhoch, ktoré majú záujem prekonať tradičnú koncentráciu a monopolizáciu.
Ako hodnotíte situáciu pred druhým kolom prezidentských volieb na Ukrajine? Stotožňujete sa s tradičnou tézou o kandidátovi západu Viktorovi Juščenkovi a východu Viktorovi Janukovyčovi?
-- Moja prognóza je radikálnejšia. Situácia na Ukrajine dosiahla tú úroveň konfliktu, ktorá bola u vás v Československu. V krajine žijú dva národy -- jeden na západnej a strednej Ukrajine má ukrajinskú identitu a potom je tu juhovýchod s ruskou identitou. Či už vyhrá Janukovyč alebo Juščenko, druhá strana víťazstvo neprizná. Ukrajina nie je Amerika, ktorá sa dokáže zjednotiť, aj keď je rozdelená. Podľa mňa by bolo najlepším riešením pre krajinu nasledovať československý scenár.
Čo by však na rozdelenie krajiny povedalo Rusko či Spojené štáty?
-- Bolo by to v záujme Ruska aj Spojených štátov. Keď je v strede Európy 50-miliónový národ, ktorý stojí na prahu občianskej vojny, je to nebezpečenstvo a situácia na Ukrajine je skutočne na pokraji eskalácie. Ukrajinci sú možno mierumilovný národ, ale je tu starý Bismarckov výrok, že Rusi a aj Ukrajinci dlho zapriahajú, ale rýchlo cválajú, a to sa hodí pre tento scenár.
Jednoducho si vybrali najbohatšieho človeka
Nedávno ubehol rok od zatknutia šéfa ropného koncernu Jukos a najbohatšieho muža Ruska -- Michaila Chodorkovského. Táto téma nechýba v žiadnej diskusii týkajúcej sa ruskej politiky a ekonomiky. Rusi sa na ňu však zvyknú pozerať z trochu iného uhla ako západní Európania. "Je v Európe zvykom platiť dane alebo nie?" spýtal sa ironicky prezident inštitútu pre ekonomické prognózy Ruskej akadémie vied Viktor Ivanter. "Jukos dane neplatil," pokračoval. A pre fakt, že takto hrešia aj iné veľké firmy a voľba padla práve na tú Chodorkovského, má tiež vysvetlenie. "Zoberme si takýto príklad: vláda chce prinútiť ľudí, aby platili dane. Môžu si zobrať na paškál majiteľa malého obchodíka, ktorý má daňové úniky a stíhať ho kvôli 50 dolárom. Alebo si môžu vybrať najbohatšieho človeka," argumentoval Ivanter.